Prečo a pre koho vzniklo spojenie Sulíka s Kollárom? Odpovedá psychiater Péter Hunčík

Spojenectvo Borisa Kollára s Richardom Sulíkom nemá nijaký politický obsah, je však zaujímavé z psychologického až psychiatrického hľadiska. Vhodným respondentom na rozhovor o tomto spojenectve teda nie je politológ, ale o politike premýšlajúci psychiater. Napríklad Péter Hunčík.

Ivan Mikloš: Slovensko by si odchodom z EÚ strelilo do hlavy

Kam ťahá táto vláda Slovensko? Ako by sme reálne dopadli, keby sme sa zrútili do ruskej sféry a oddelili sa od Západu? Vysvetľuje Ivan Mikloš.

Útok na továreň, alebo je už vojna priamo tu? Odpovedá generál Pavel Macko

Čo sa stalo okolo továrne na drony na východe Slovenska? Podobá sa to na ruský útok na české Vrbětice? Ako sa sabotáž podarilo odhaliť? Ako reagovali vláda a podpredseda parlamentu? Čo to celé znamená pre Slovensko? Odpovedá generál Pavel Macko, bývalý najvyšší predstaviteľ Slovenska v NATO.

Týždeň s .týždňom: Kto nás ohrozuje vojnou? Je Fico ako Beneš, alebo Gottwald? Ako vlastne funguje Slovensko?

Fico straší vojnou a článkom 5 – myslí to vážne, alebo ide o predvolebnú taktiku? Marína Gálisová, Juraj Petrovič, Martin Mojžiš a Štefan Hríb v Týždni s .týždňom o NATO, rozpočte, transakčnej dani aj o tom, či vládna väčšina v parlamente ešte drží.

Ranné presso s .týždňom – Piatok

Čo stojí na pozadí drámy medzi Tarabom a Kuffom? Republika v prieskumoch zažíva historické preferencie. Federálny súd USA donútil Trumpa opäť do Bieleho domu vpustiť zakázané médiá. Kaliňákov anti-sprejerský múr za vyše 770-tisíc eur bol včera posprejovali.

Bezpečnostný radar: Fico začal proces vystúpenia SR z NATO. Už nám asi stačí len jedna svetová strana

Ukrajina začína na fronte preberať iniciatívu, Rusko čelí novým útokom a vojna sa zároveň odohráva aj v zákulisí. Čo znamenajú ruské voľby, operácia Vivaldi a vývoj na Blízkom východe? A kam smeruje Slovensko po vyjadreniach Roberta Fica o NATO a článku 5? Generál Pavel Macko prináša aj pohľad na technologické novinky ukrajinskej armády a konflikt v Sudáne.

.týždeň vo filme: Slovenská Láska, Almodóvarove Vianoce a Brad Pitt v divočine

Marko Škop prináša do kín Lásku, Pedro Almodóvar ukáže, ako vyzerajú trpké Vianoce po španielsky, a Brad Pitt sa vyberie do divočiny, kde sa mu bude hodiť verný pes. A napokon silný dokument o ukrajinských vojakoch, pre ktorých sa návrat z vojny ukázal byť iba dočasný. Čo z toho sa oplatí vidieť? Netušíme, ale aj tak si pozrite nový diel .týždňa vo filme.

.týždeň vo filme: Zombíci z labáku a slovenská romantika na dva spôsoby

Resident Evil opäť vypúšťa zombíkov z laboratória a slovenská kinematografia kontruje hneď dvoma pohľadmi na romantiku – jedným tradičným a druhým o čosi menej tradičným. A napokon prídu samuraji od Kurosawu. Nie, toho druhého. Čo z toho sa oplatí vidieť? Nový diel .týždňa vo filme vám možno poradí.

.týždeň vo filme: Bourdain, sex a smrť a čarodejnice po tridsiatich rokoch

Anthony Bourdain dostáva vlastný životopisný film, v kempe Miasma sa bude sexovať, zomierať a meta-hororovať a Sandra Bullock s Nicole Kidman sa po takmer tridsiatich rokoch vracajú k čarovaniu. Medzitým nás čaká aj babská jazda v kúpeľoch a české liečenie sebaklamom. Čo z toho sa oplatí vidieť? Pustite si nový diel .týždňa vo filme.

Knižný klub .týždňa: Svedectvo o súmraku Európy – Kniha apokryfov Karla Čapka

Osobnosť Karla Čapka akiste netreba čitateľom zvlášť predstavovať. Pojednanie o jeho rozmanitých talentoch, záujmoch a aktivitách – spisovateľa, dramatika, umeleckého fotografa, mysliteľa, novinára – by samo zabralo rozsiahly samostatný priestor. Porozumenie jeho Knihe apokryfov jednako vyžaduje spomenúť aj niečo z jeho životného príbehu.

Dve noci, po ktorých už anglický punk nebol podzemím

Pred päťdesiatimi rokmi sa v londýnskom 100 Clube stretli Sex Pistols, The Clash, Siouxsie and the Banshees, The Damned či Buzzcocks. Nebol to začiatok punku od nuly. Skôr chvíľa, keď sa hudba, móda, frustrácia a potreba urobiť si veci po svojom spojili do scény, ktorú už britská spoločnosť nemohla prehliadnuť.

Džezáky vstupujú do šiestej dekády svojej existencie. Aké budú?

Prvý ročník Bratislavských jazzových dní sa konal v roku 1975. „Džezáky“ sa rýchlo stali neodmysliteľnou súčasťou jazzového diania v Československu.