Emotívne reakcie verejnosti i opozície na všetky naraz otvorené okná do útrob moci sú pochopiteľné.
Je fajn, že v piatok dokázali opoziční lídri Matovič, Kiska, Beblavý, Truban, Hlina a Dostál vyliezť na pódium a spoločne si zaspievať našu hymnu.
Naša spoločnosť si v tomto farbistom a trochu nostalgickom čase vrcholiacej jesene uvedomuje samu seba. Dosť rozpoltene, schizofrenicky, tak ako je už u nás dobrou tradíciou.
Kompletnosť Ústavného súdu, ako aj nevymenovanie Rada Procházku prezidentkou sú dobré správy.
V dúbravskom parku, kde chodieval Dežo Ursiny so psom Havranom, sa odohral druhý ročník rockového koncertu pri jeho pamätníku v podobe knihy zo železných a oceľových plátov od Miry Podmanickej.
Rektor Karlovej univerzity dohodol partnerstvo s nebankovou spoločnosťou Home Credit – a vyvolal takú vlnu, že Home Credit sám vycúval. Je to pekný príbeh a má dôležitý kontext.
Niekedy si spomeniem na ten pocit naliehavosti, ktorý u nás predchádzal zlomovým parlamentným voľbám v roku 1998. A naliehavo cítim, že by sme ho potrebovali aj dnes.
Turecká ofenzíva na severovýchode Sýrie, vzduchom i po zemi, ktorá už hlási aj civilné obete, je symbolický zvonec za „americkým“ svetovým poriadkom fungujúcim 70 rokov.
Evanjelium podľa Lukáša prináša aj známe podobenstvo o boháčovi a úbohom Lazarovi. Patrí to však už aj k obrazom z našich miest: žobráci a bezdomovci.
