Kde a ako to všetko začalo? Kde a kto vymyslel názov „Verejnosť proti násiliu“​? Aj o tom hovorí dramatik. Ten veľký príbeh sa pre Ľubomíra Feldeka skončil 10. decembra 1989, keď prestrihali ostnaté zábrany na hranici s Rakúskom.

O období počas aj po zlomovom Novembri 1989 rozprávajú Štefan Hríb, Ján Štrasser, Ľubomír Feldek, Milan Kňažko, Magda Vášáryová a mnohí ďalší.

Na bratislavskú Novú scénu pritiahol Roger Krowiak. Popri svojich tradičných zbraniach vyzbrojený aj

„My Slovenky sme vraj to najlepšie, čo Slovensko ponúka svetu – povedal to vraj (a vraj na základe osobnej skúsenosti) sám pán európsky komisár Eric van den Linden.

Dnes sa k nemu hrdo hlási literárna smotánka, a mládež hltá jeho knihy, a pije v puboch pomenovaných podľa neho. Pred priateľstvami so spisovateľmi preferoval tulákov a ženy pochybnej povesti. Tieto stretnutia zvečnil s nepreceňovanými životnými múdrosťami. Sfúknutá sviečka nedožitých stých narodenín Charlesa Bukowského.

Dubček preňho hrdinom nie je. Báseň doňho nečakane vojde a potom je ňou posadnutý. Z umenia má najväčšiu radosť. O poézii, komunizme a živote hovoríme s básnikom a spisovateľom Rudolfom Dobiášom.

Pamäťou roka 1968 ostalo ľudské nadšenie, ktoré sa spájalo s nádejou na socializmus s ľudskou tvárou. Rok 1968 bol atmosférickým prísľubom, a u ľudí tak vyvolával entuziastické očakávania.

Bola to myšlienka predošlého riaditeľa Činohry SND Štefana Bučka, urobiť z recepčnej sály na štvrtom poschodí nového SND Modrý salón, malé činoherné divadlo.

Najčastejšie inscenovaný text antickej tragédie na Slovensku, Sofoklova Antigona, v réžii Ondreja Spišáka nasiakol slovenské patálie a stal sa dokumentom doby aj bez toho, aby Sofokla deformoval. Paradoxne to, čo je jeho najväčšou devízou, je aj najväčším zlyhaním.  

Skúmanie nášho letného reportážneho seriálu, čo prežilo a čo, naopak, zaniklo z identity kedysi slávnych uhorských žúp (stolíc) na území Slovenska, je opodstatnené všade inde, len nie v kraji pod Babou horou. Je zrejmé, že tu stále žijú hrdí Oravci a Oravky.