S podtitulom Príbeh zvukára nacistov grafického románu Hlasy bez ozveny by sme mohli polemizovať. Hoci ústrednou postavou je zvukový inžinier Hermann Karnau, vedľajšie postavy, a teda deti, sú rovnocennými rozprávačmi príbehu, o ktorom ste doteraz možno ani nepočuli.

Takmer všetky knihy o kolonializme a rasizme majú podobu manifestu proti utláčaniu a neprávostiam, alebo sumáru historických udalostí. No kniha Srdce temnoty, ktorá sa stala podkladom Coppolovho filmu Apocalypse Now (1979), je iná a vymyká sa akýmkoľvek štandardným označeniam, pretože je oveľa hlbšia a komplikovanejšia.

Na otázku, či môže súhlas dieťaťa ospravedlniť milostný vzťah s dospelým, ktorá otvára knihu Súhlas, by som rozhodne odpovedala „nie“. A čo vy? Nuž, odpoveď totiž nie je taká jednoznačná pre všetkých.

Kniha Přežít autokracii vznikla počas prvého verejného vypočutia v procese impeachmentu bývalého prezidenta Donalda Trumpa, keď proti nemu Snemovňa reprezentantov predložila Senátu ústavnú žalobu.

Sýria je pre mnohých z nás úplne nepredstaviteľná. Je to krajina, do ktorej sa už posledné roky ľudia neodvážia ísť ani len zo zvedavosti, nechodí sa tam na dovolenky ani popíjať výbornú arabskú kávu v uliciach mesta. A pritom sa v nej nachádzali oblasti, kam sa ešte nedávno cestovalo a boli jedny z najnavštevovanejších. Samozrejme, kým neprišla vojna, ktorá všetko zmenila a ponorila krajinu do tmy, v ktorej sa brodí doteraz.

Nie je jednoduché „byť iný“. Ale čo to vlastne znamená byť iný? Uvažovať inak? Správať sa inak? Vyzerať inak? Nie sme „iní“ tak trochu všetci?

Ak by nebolo jedného z najpoprednejších francúzskych autorov literatúry faktu Emmanuela Carrèra, zrejme by Eduard Limonov, ruský spisovateľ a líder Nacionálnoboľševickej strany v Rusku, upadol do zabudnutia.

Dlhoročný a znovu eskalujúci konflikt medzi Izraelom a Palestínou rámcuje knihu izraelského autora Yossiho Kleina Haleviho, ktorý prostredníctvom fiktívnych listov pomyselne nadväzuje kontakt so susedom na druhej strane ozajstného múru. Ak by sme sa aj nechceli rozprávať o tom, čo sa deje, jeho dojímavá a silná snaha o dialóg nás k tomu určite dovedie.

Oceňovaný poľský autor Ryszard Kapuściński začal svoju reportérsku kariéru ako dvadsaťtriročný. Neskôr, keď pracoval pre Poľskú tlačovú agentúru, bol jediným korešpondentom pôsobiacim v Afrike, Latinskej Amerike a v Ázii v ére dekolonizácie, z čoho vznikla kniha Fotbalová válka.

Nachádzame sa v ruinách Nemecka po druhej svetovej vojne počas chladnej jesene roku 1946. V Porúrí v tom čase zúri hladová kríza a vo zvyšku Tretej ríše hlad bez kríz.