Tancovať pri tyči je žáner. Pre niekoho neuveriteľné, ale je to dokonca športová kategória a, čuduj sa svete, Slovensko má v medzinárodnom porovnaní celkom slušnú reprezentáciu. Aj mužskú.

Je apríl 2010, volebná koalícia Fidesz-Kresťanskí demokrati získava v demokratických, férových a slobodných voľbách ústavnú väčšinu. „Revolúcia volebných urien“, ako to nazval Viktor Orbán, dáva šancu vláde prepísať politickú a inštitucionálnu mapu Maďarska. Orbán sa na toto víťazstvo chystal osem rokov v opozícii. Jeho nástup tomu zodpovedal.

Pred dvoma rokmi, keď na koniec sezóny zaradil Balet SND do programu zábavný, komerčný formát podľa (trochu inak chápaného) formátu z New York City Ballet, bol to úspech.

Vyhláste na Slovensku súťaž či prehliadku v téme hudobný a tanečný folklór, prihlásia sa vám stovky, možno tisícky nadšencov. Tradícia ako taká je prítomná. Je prítomná aj vo verejnom diskurze a – mnohokrát dosť asertívne a cielene – aj v diskurze politickom.

Všeobecne sa má za to, že Robert Fico sa od Viktora Orbána učí, ako prevalcovať a ovládnuť celý štát. Vysvetlime si teda, ako krok za krokom zhltol Orbán maďarské verejnoprávne aj súkromné médiá. Hovorí o tom Attila Lovász.

Rovnako, ako zvyšok Slovenska, v pondelok 26. februára aj študenti so zhrozením prijali informáciu o vražde mladého investigatívneho novinára a jeho snúbenice.