„Trvalo dlouho, než mnou alespoň projelo cosi ako leknutí“.​ Touto vetou sa Werner Herzog, vlastným menom Stipetić, obracia za komplikovanou profesionálnou epochou, keď uzatváral projekt Fitzcarraldo s Klausom Kinskim v hlavnej úlohe. Slová sú súčasťou knihy, ktorú vydalo české vydavateľstvo Volvox Globator — Dobývání marnosti (prekl. Radovan Charvát) pri príležitosti nedávno oslávených osemdesiatych narodenín nemeckého režiséra.

Názov knihy Otázka smrti a života (Irvin D. Yalom, Marilyn Yalomová, Premedia, 2021) má zaujímavú slovnú symboliku. Zdanlivo ide iba o bezvýznamný slovosled, no keď je cielene smrť menovaná ako prvá, otázka relevantnosti života ostáva chladne relatívna.

Vznikli v 60. rokoch 20. storočia a miestom realizácie tohto románu bolo väzenie, kam sa autor – architekt Fernand Pouillon – dostal za spreneveru svojich spolupracovníkov. Dielo je zrkadlom silnej askézy, do ktorej sa po incidente a následnej strate majetku Pouillon ponoril, a tiež významnou rekonštrukciou stredovekého opátstva.

Ticho a jeho estetický aj etický význam pohľadom všestranného francúzskeho špecialistu na osemnáste a devätnáste storočie, Alaina Corbina, približuje, ako sa náš pohľad na ticho historicky vyvíjal. Ticho je atómovým základom už uzavretých časov a zdrojom nepredvídateľných emócií vo vzťahu k našej dobe.