Sedím v malej miestnosti s bielymi stenami. Muž v uniforme, ktorý sa nám nepredstavil, si kladie ušianku na stôl k staromódnemu telefónu, ozdobenému dvojhlavým orlom – znakom Ruska. Pokojne si odpisuje údaje z môjho pasu aj z pasov mojich dánskych kolegov. Potom ma štyridsať minút vypočúva.

Môj zvyčajný prúd myšlienok sa zastavil a myseľ úplne stíchla počas tej polhodiny, keď som kráčala po Neptune Avenue ku Brighton Beach. Okolo mňa sa množili nápisy v azbuke. Slogany a reklamy na budovách mi pripadali známe – a to som tu ešte nikdy nebola.