Žeby aj hlupáctvo bolo nákazlivé? Možno. V tom prípade však nádej spočíva v kolektívnej terapii.

Diskusia o morálnych dilemách je dobrý mentálny telocvik. Sám o sebe však na prežitie v krízových situáciách nestačí, a vojna je za rohom.

Najradšej by som hovoril v tretej osobe. Je to však môj príbeh. A príbeh mojej živej pamäti. Sú to fragmenty zbierané po ceste, z náhodných spomienok, dokumentov, konkrétnych situácií. Určite miestami aj poznačené subjektivitou autora, pretože ako inak?

Veľký vlastenecký výlet, je neobvyklý dokumentárny film. Neobvyklý schopnosťou producentov z Punk film, režiséra Robina Kvapila a jeho tímu.

Včera skončili v Českej republike, kde žijem, parlamentné voľby. Vyhrala v nich, s masívnym náskokom, politická strana, ktorú vedie populistický miliardár, počas komunizmu registrovaný agent Štátnej bezpečnosti, dnes politik, podozrivý z finančných machinácií a konfliktu záujmov.

Zdá sa mi, že dialóg je prvá obeť vyhrotených krízových situácií.

Jeden zo scenárov budúcnosti spočíva aj v možnosti, že na vlastnú kanibalizáciu použijeme AI.

Patrím k ľuďom, ktorí sú od počiatku dejín stigmatizovaní. Čo je údelom židovského národa? Prečo som smutný? Prečo židia nechávali svoje deti krstiť v nádeji, že budú žiť normálny život?

Vlne antisemitizmu treba vzdorovať. Prekvapil ma ten globálny rozmer antisemitizmu. Po dlhom čase sa objavil návrh Donalda Trumpa ako spolu žiť nielen na palestínskom území.

Stráca zmysel len mudrovať do médií. Máme sa rozprávať s našimi nepriateľmi? Ako je možné, že narcista pohol svetom? Čo dáva ľudskému životu zmysel?