„Moje generace odchází, ale neodchází dost rychle a může vrhnout do hrozných časů státy střední Evropy,“ říká v rozhovoru pro FORUM 24 Magda Vášáryová, diplomatka, politička a herečka. Potomci lidí, kteří ještě před sto lety neuměli číst, dnes sami nic nečtou, nesledují dění a pak jdou volit a nechápou následky svých činů, vysvětluje stav společnosti, který se netýká jen Slovenska.

Vládna koalícia v parlamente stráca istotu väčšiny; v prieskumoch stráca percentá. A tak skúša rozbíjať opozíciu: zaráža klin medzi jej liberálnu a konzervatívnu časť, útočí na KDH, zneužíva kultúrno-etické témy. Čo na to slovenskí konzervatívci, pýtali sme sa Františka Mikloška.

József Demmel získal Cenu Dominika Tatarku za knihu Mladý Štefánik. Jej príbeh sa začína v roku 1946 doručením Štefánikovho maturitného vysvedčenia v maďarčine do Slovenského národného múzea, ktoré poslal riaditeľ evanjelického gymnázia z maďarského mesta Sarvaš.

Zaznievajú diskusie, kam Slovensko patrí. Časť ľudí hovorí, že Slovensko patrí jednoznačne na Západ, iná časť poškuľuje po možnosti, že by sme mohli byť mostom medzi Západom a Východom, a tretia časť hovorí, že by to najlepšie išlo s Moskvou. Čo tým ľudia myslia? A kam teda naozaj patríme? Peter Zajac a František Mikloško.

Jednou z pre Slovensko životne dôležitých otázok je jeho geopolitické ukotvenie. Sme súčasťou Západu s jeho slobodou alebo Východu, kde nad slobodou prevažujú záujmy hŕstky mocných? Prečo si stále musíme pokladať túto otázku?

Po páde komunizmu sme dostali priestor formovať, v akom prostredí budeme žiť. Vraciame sa ale dnes do prostredia, kde je slobodná vôľa trestaná a ľudskosť podozrivá? Pod lampou sú Katarína Batková, Marcel Zajac a Juraj Rizman ako zástupcovia občianskej spoločnosti.

Slovensko je rozdelené, rozdrobené, rozoštvané. A nevzniklo to „samopádom“. Spoločnosť, dôkladne vymasírovanú ruskou propagandou, stačilo nasmerovať do košiara populizmu, nenávisti a ukázať im nepriateľa: napríklad tretí sektor.

Když letos Česko symbolicky přerušilo mezivládní konzultace se Slovenskem kvůli vstřícnosti tamní vlády k Rusku, ostře to kritizovala část politiků i spřízněných alternativních médií na obou stranách hranice. Český krok podle nich narušil unikátní „bratrské“ soužití obou národů. S půlročním odstupem se ale ukazuje, že z tohoto údajného boje za dobré česko-slovenské vztahy až nápadně často prosvítá náklonnost k úplně jiné zemi – a to právě k Rusku.

Blíži sa koniec leta a začína sa nová politická sezóna, druhý rok od volieb. Čo je v tomto čase základnou kvalitou slovenskej verejnej diskusie a politického zápasu? Vyzerá to tak, že základom je lož. Zavolal som si Martina Mojžiša a Františka Mikloška, aby som sa ich opýtal, či je to naozaj tak.

Slovensko už od jeho vzniku ovládajú klamstvá. Dnes viac ako kedykoľvek predtým. Politici využívajú lož ako pracovnú metódu. Aby toho nebolo málo, čelíme aj hybridnej vojne, ktorá ohrozuje našu bezpečnosť. Čo sa s tým dá urobiť?