Majstrovstvá Európy vo futbale som chcel využiť na otvorenie druhého frontu v proimperiálnej slovenskej politike. Plán bol originálny: strkať sa do zadku nie Rusku, ale Rakúsku.

Když letos Česko symbolicky přerušilo mezivládní konzultace se Slovenskem kvůli vstřícnosti tamní vlády k Rusku, ostře to kritizovala část politiků i spřízněných alternativních médií na obou stranách hranice. Český krok podle nich narušil unikátní „bratrské“ soužití obou národů. S půlročním odstupem se ale ukazuje, že z tohoto údajného boje za dobré česko-slovenské vztahy až nápadně často prosvítá náklonnost k úplně jiné zemi – a to právě k Rusku.

Blíži sa koniec leta a začína sa nová politická sezóna, druhý rok od volieb. Čo je v tomto čase základnou kvalitou slovenskej verejnej diskusie a politického zápasu? Vyzerá to tak, že základom je lož. Zavolal som si Martina Mojžiša a Františka Mikloška, aby som sa ich opýtal, či je to naozaj tak.

Stretli sme sa bezprostredne po ukončení poslednej schôdze NR SR pred parlamentnými prázdninami. Tento ostrieľaný politik bol z priebehu posledného dňa tejto schôdze doslova zhnusený. Hovoril, že miestami mu bolo až fyzicky nevoľno. František Mikloško.

Slovensko už od jeho vzniku ovládajú klamstvá. Dnes viac ako kedykoľvek predtým. Politici využívajú lož ako pracovnú metódu. Aby toho nebolo málo, čelíme aj hybridnej vojne, ktorá ohrozuje našu bezpečnosť. Čo sa s tým dá urobiť?

Kto sme? Patríme na Východ? Západ? Alebo sme súčasť Východu, ktorý sa omylom ocitol na Západe? Chutí nám sloboda alebo nás fascinujú despocie? Zaujíma nás sloboda alebo radi podliehane brutalite más? A kam to vlastne ideme?

Otázka „Načo je nám Severoatlantická aliancia?“ patrí k tým naozaj ľahkým, ba priam až k najľahším. Toto obranné vojenské zoskupenie je jedinou realistickou zárukou našej samostatnosti a slobody, bodka. Oveľa ťažšia je opačná otázka: Načo sme my Severoatlantickej aliancii?

12. decembra 1983 sa traja mladí Slováci, obyvatelia Bratislavy, Branislav Borovský, Tomáš Konc a Alojz Gabaj, predierali hlbokým snehom na hranici s Poľskom, aby od poľských priateľov prevzali v Československu zakázanú náboženskú literatúru a doručili ju svojim krajanom, smädným po Božom Slove.

Je dobré, keď spoločnosť v kľúčových momentoch vedú ľudia s morálkou a odvahou. November 89 je dôkazom, že sa to občas podarí. Ako sa rodili jeho osobnosti a čo motivovalo ľudí vzoprieť sa totalite? So spisovateľom Pavlom Kosatíkom sme hovorili o známych, ale aj menej známych hrdinoch Nežnej revolúcie.

Po voľbách v roku 2020 sme sa v tomto štúdiu pýtali jedného hosťa, či nová vládna zostava, ktorá mala ústavnú väčšinu, má šancu niekam Slovensko posunúť. Ten hosť napriek vtedajšej všeobecnej eufórii povedal, že vzhľadom na osobnostnú výbavu lídrov strán v tej zostave na to nie je šanca. Teraz je tu znovu. Péter Hunčík.