7. júla 1985 sa konala Národná púť na Velehrade. Podľa Ústavu pamäti národa sa jej zúčastnilo do 200 000 Čechov a Slovákov, ktorí sa pod vedením kňaza Antona Srholca celú noc modlili a spievali náboženské piesne. Nedeľná slávnosť sa premenila na demonštráciu za náboženskú slobodu.

Slovenský parlament prijal novelu ústavy, ktorou sa vládnej koalícii podarilo ublížiť konkrétnym ľuďom aj celej krajine. Ako k tomu došlo a čo s tým? František Mikloško, ktorý za novelu nehlasoval napriek presile opačného postoja v KDH, o tom hovoril Pod lampou.

Novela ústavy posilnila moc Roberta Fica a oslabila opozíciu, no zápas o budúcnosť neskončil. Protesty v uliciach sú jasným prejavom vôle ľudí brániť demokraciu a ukotvenie Slovenska v Európskej únii a na Západe.

Po páde komunizmu sme dostali priestor formovať, v akom prostredí budeme žiť. Vraciame sa ale dnes do prostredia, kde je slobodná vôľa trestaná a ľudskosť podozrivá? Pod lampou sú Katarína Batková, Marcel Zajac a Juraj Rizman ako zástupcovia občianskej spoločnosti.

Slovensko je rozdelené, rozdrobené, rozoštvané. A nevzniklo to „samopádom“. Spoločnosť, dôkladne vymasírovanú ruskou propagandou, stačilo nasmerovať do košiara populizmu, nenávisti a ukázať im nepriateľa: napríklad tretí sektor.

József Demmel získal Cenu Dominika Tatarku za knihu Mladý Štefánik. Jej príbeh sa začína v roku 1946 doručením Štefánikovho maturitného vysvedčenia v maďarčine do Slovenského národného múzea, ktoré poslal riaditeľ evanjelického gymnázia z maďarského mesta Sarvaš.

Vládna koalícia v parlamente stráca istotu väčšiny; v prieskumoch stráca percentá. A tak skúša rozbíjať opozíciu: zaráža klin medzi jej liberálnu a konzervatívnu časť, útočí na KDH, zneužíva kultúrno-etické témy. Čo na to slovenskí konzervatívci, pýtali sme sa Františka Mikloška.

„Moje generace odchází, ale neodchází dost rychle a může vrhnout do hrozných časů státy střední Evropy,“ říká v rozhovoru pro FORUM 24 Magda Vášáryová, diplomatka, politička a herečka. Potomci lidí, kteří ještě před sto lety neuměli číst, dnes sami nic nečtou, nesledují dění a pak jdou volit a nechápou následky svých činů, vysvětluje stav společnosti, který se netýká jen Slovenska.

Zaznievajú diskusie, kam Slovensko patrí. Časť ľudí hovorí, že Slovensko patrí jednoznačne na Západ, iná časť poškuľuje po možnosti, že by sme mohli byť mostom medzi Západom a Východom, a tretia časť hovorí, že by to najlepšie išlo s Moskvou. Čo tým ľudia myslia? A kam teda naozaj patríme? Peter Zajac a František Mikloško.

Jednou z pre Slovensko životne dôležitých otázok je jeho geopolitické ukotvenie. Sme súčasťou Západu s jeho slobodou alebo Východu, kde nad slobodou prevažujú záujmy hŕstky mocných? Prečo si stále musíme pokladať túto otázku?