Pamätám si, že keď som bol malý a chodili sme na výlety, miloval som miesta, kde bola dobrá ozvena. Naozaj ma bavilo, ako sa môj hlas odrážal a vracal aj v niekoľkých vlnách.

Zatúlal som sa do Trenčína (pracovne) na otvárací víkend projektu Európskeho hlavného mesta kultúry pre rok 2026. A tá najpozoruhodnejšia vec, ktorá ma upútala, bol hlad.

Hovorím si, či už nenastal čas, že by som aj ja nejako prispel k rozvoju fyziky. Celý môj školský život ma trápila, zneisťovala a pripravila mi aj pár ťažkých chvíľ pri písomkách.

Je taká stará herecká príhoda, pri ktorej je jedno, či je pravdivá alebo nie, pretože je presná. V jednom divadle došlo v šatni k slovnej prestrelke a herečka, ktorá jej bola účastná, sa urazila.

Nepríjemná vec sú tie pozitívne očakávania. Ťažko ich prekonať, ľahko ich nenaplniť. Premýšľam o nich už pár dní a stále viac sa mi zdá, že sa rodia z únavy.

Uvidel som obyčajnú krásu. A vlastne aj nádej. Bolo to len na kratučkú chvíľu, stál som na nástupišti v pražskom metre a čakal. Bolo pol jedenástej večer, nástupište bolo takmer prázdne.

Nedávno som čítal ďalšiu súhrnnú správu o stave klímy na planéte Zem. Človek potom chodí pár dní zamyslený a emócie sa v ňom striedajú úplne rovnako ako extrémy počasia, ktoré táto klimatická zmena spôsobuje.

Musím sa priznať, že naozaj s nádejou sledujem, ako jednotlivé krajiny sveta postupne začínajú zvažovať či dokonca zavádzajú zákaz sociálnych sietí pre detí do 15 rokov. Je to dôležité, je to zásadné, je to presne to, čím by sme sa mali zaoberať aj my.

Musím sa priznať, že od mladosti boli pre mňa východné filozofie aj náboženské náuky atraktívne. Neprepadol som im aktívne, ale zaujímali ma. Teraz po jednom zážitku z debaty, ktorú som si vypočul vo vlaku, som na pochybách. Asi sa vrátim pekne k našim starým dobrým domácim tradíciám a inšpiráciám.

Nehľadal som, čo mi vadí, len som sa zamyslel. To sa môže. Nikto nie je chránený pred myšlienkou. To je aspoň spravodlivosť. Nikto nie je chránený, každému sa to môže stať, ale niektorí sa predsa vyšmyknú. Nuž, to je osud. A mne odrazu napadlo, ako je to s tou AI. Možno pozvoľna, neviditeľne, ale predsa čoraz viac a viac naliehavo ukazuje rozdiel medzi informáciou a vedomosťou.