Na facebooku som sa stretol s poznámkou od jednej diskutérky k vyjadreniam prezidenta Trumpa o Grónsku, že kedy sa ozvú americkí psychiatri a psychológovia. (Odvtedy D.T. napísal list nórskemu premiérovi, že ešte nedostal Nobelovu cenu za mier, aj keď vraj zastavil osem vojen a že teda už sa nebude cítiť viazaný venovať sa mieru, ale len americkým záujmom...Tak nejak.)

Je to tretie najčastejšie dochucovadlo v našich končinách. Soľ a čierne korenie na našom stole zaviedol francúzsky kráľ Slnko, no to tretie sme si zaviedli my, obyvatelia rakúsko-uhorskej monarchie. Je znakom a dominantnou chuťou našej kuchyne: mletá paprika.

Keď v roku 1989 padol komunizmus, hlavnou emóciou v Československu, ale aj širšie vo svete, bola radosť a nádej, že veci sa zmenia k lepšiemu. Dnes sú dominantnou emóciou obavy. Dá sa pred rozšíreným strachom brániť? Odpovedá psychiater Jozef Hašto.

Dobrý deň, svet nádejí z roku 1989 vystriedal svet obáv z roku 2025. Bojíme sa klímy, vojen, koalície, opozície, liberálov, katolíkov, progresívcov, sme rozdelení a nemáme sa radi. Ako sa to stalo? Prečo nás ovládajú obavy a strach a ako z toho von? O tom je obálková téma nového .týždňa, vrátane rozhovoru s psychiatrom Jozefom Haštom. Želám Vám dobré čítanie.

Naše rozhodnutia – životné, ekonomické, morálne aj politické – ovplyvňujú emócie. Ak si to nedokážeme priznať, ovplyvnia nás ešte viac. Ak chceme myslieť racionálne, musíme sa s nimi dôkladne spoznať. Začnime tou najmanipulatívnejšou. Strachom.

Nechýba na žiadnom z mliečnych pultov našich obchodov. Sedí si tam, učupená, a spomína na svoje slávne časy. Neomylne dnes po nej siahajú ruky tých, ktorí milujú parený ťahaný syr. To najzaujímavejšie z našej gastronómie často prehliadame: parenica.

Román Bulata Okudžavu Putovanie diletantov (I. diel, 1976, II. diel, 1978) treba čítať pre pochopenie trikrát; dvakrát v čase prekladu pre pochopenie jeho dvoch vrstiev, prvej, manifestovanej, a druhej, skrytej, tretíkrát so súčasnou skúsenosťou.

Skúsený a pravidelný kuchár ho drží v ruke pomerne často, dokonca tak často, že ho nevníma ako niečo výnimočné či niečo, čo by si zaslúžilo bližšiu pozornosť. A pritom sa okolo neho rozpútali tie najostrejšie kuchárske vojny. Lis na cesnak.

„Hrdinu“ svojho rozprávania prirovnávam k potkaniarovi. Stará nemecká povesť z 13. storočia hovorí o mužovi, ktorý dokázal viesť fascinovaný dav rovno k vlastnej skaze. Dejiny sú pretkané rôznymi verziami potkaniarov. Aj slovenské. A tie po novembri 1989 mali tiež svojho prvého potkaniara.

Výskum tímu psychiatra Jozefa Hašta sa zameral na prepojenosť medzi traumami v detstve a chorobami človeka v dospelosti. V jeho tíme pracuje aj psychiatrička Natália Kaščáková, s ktorou sme sa o výsledkoch výskumu porozprávali.