Keďže žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa varí, zvykol som si pristupovať k mediálnemu obrazu sveta s odstupom. Akoby som symbolicky správy a informácie, ktoré sa ku mne dostanú, pofúkal, nech troška vychladnú.

Veriť v to najlepšie, ale pripravovať sa na to najhoršie. Alebo tak nejako. V praxi by to asi malo znamenať, že by som si mal pomaly začať vybavovať zbrojný pas. Nemám ho, ani som po ňom nikdy netúžil, ale ak by bolo najhoršie, asi by bolo dobré ho mať, tak by som mal začať konať.

Evu nebolo možné nemilovať. Platonicky, samozrejme, ale o to náruživejšie. Alebo našu predstavu o Eve, v skutočnosti si totiž myslím, že naozaj ju poznal málokto a najlepšie sa poznala ona sama, čo sa môže javiť samozrejmým, ale samozrejmé to nie je.

Dôvodov, prečo milujem popkultúru, je nespočet a každý deň dokážem vymyslieť nejaké ďalšie, aktuálne ma najviac baví sledovať, ako sa pop vo všeobecnosti snaží uchopiť našu civilizačnú prítomnosť tak, aby sa na jednej strane nikoho príliš okato nedotkol a na druhej, aby stále akcentoval idey, ktoré považuje za univerzálne.

Svetlo na konci tunela je čoraz bližšie, a keďže ide v zásade o optimistickú floskulu, nebude to dnes o veľkom svete, kde už ho zahliadnuť nedokážem.

Ujo Reagan, na mier negáň! Alebo tak nejako to bolo, na ostatné verše tej básničky si nepamätám, už to bude plus-mínus štyridsať rokov, takže ďaleká minulosť.

Tak som definitívne stará škola. Čakal som, že to príde, a asi som sa na to aj svojím spôsobom tešil, aj tak ma to ale prekvapilo. Respektíve neprekvapila ma tá situácia, ale jej symptómy, ergo ukazovatele toho, na základe čoho som sa starou školou stal.

O úspechu a neúspechu, o zdare a nezdare, o uplatnení a neuplatnení vraj rozhoduje alebo môže rozhodovať náhoda. Nechce sa mi tomu veriť, ba čo viac, prirodzene sa tomu vzpieram, ale odniekiaľ sa tento názor ku mne dostal, a keďže som ho udržal v pamäti, predpokladám akosi, že to bol dôveryhodný zdroj.

Rád si všímam, aké knihy ľudia čítajú. Na lavičke v parku, v kaviarni, v autobuse či vo vlaku, v čakárni u lekára a tak ďalej, a, samozrejme, takto v lete na pláži. Nie som nijako vtieravý, len tak mrknem na obálku a prípadne sa usmejem, ak tú-ktorú knižku poznám.

Máločo ma dokáže vytočiť viac ako také tie zbytočne pseudo-optimistické floskuly spojené s trénovaním životného štýlu a mentálneho nastavenia.