Bol Slivester, zdieľam aktuálne rozšírený, skoro až módny prístup k tomuto svojráznemu sviatku, teda ten, že Silvester sa preceňuje, že je to vlastne taký apendix Vianoc, ale bez darčekovej a duchovnej pointy.

Páčia sa mi komplexné systémové riešenia. Tie akoby až radikálne v tom zmysle, že ak by sa ich podarilo realizovať, vznikla by nám tu utópia. Všetci, aleže fakt všetci, by sme sa mali fajn. A teda, samozrejme, viem, že čosi také je z princípu nemožné, čo mi však nebráni snívať.

Vždy keď kdesi zachytím správu o tom, že starý svetový poriadok sa rúca alebo už sa zrútil, premýšľam o tom, aký ten starý svetový poriadok vlastne bol.

Nový rok síce trvá ešte len pár dní, takže je predčasné nejako ho súdiť, azda ale môžeme skonštatovať, že nezačal najšťastnejšie. K trvajúcim krízam a konfliktom sa pridal ďalší.

Logo filmovej spoločnosti MGM, to s levom, vo mne od detstva vzbudzuje skoro až posvätnú úctu. Je to taká viac-menej rodinná vec, otec pamätník, kým žil, nikdy, keď to logo uvidel, nezabudol poznamenať, že film, ktorý bude nasledovať, bude výnimočný.

Sandokana mám, samozrejme, spojeného s detstvom v Československej socialistickej normalizačnej. Rok, keď sa začal vysielať, si presne nepamätám, internet vraví, že to bolo v roku 1983. Nemám ani najmenší problém to akceptovať, lebo presne do prvej polovice osemdesiatok mám ten seriál lokalizovaný aj v personálnej pamäti.

Vlak, kaviareň, zastávka, kinosála, neviem, kde, ale iste to bolo na mieste, kde nás bolo viac. K priamej interakcii síce nedochádzalo, ale zdieľali sme čas a priestor.

Štyri roky aj pár dní. Pamätám si, akoby to bolo dnes, na ten zvieravý pocit v hrudi, do veľkej miery preto, že pretrváva a permanentne mi pripomína, že niečo nie je v poriadku.

Už pomerne dlho som neaktualizoval zoznamy. Tie konvenčné, napríklad zoznam filmov, ktoré vlastním na fyzických nosičoch, ale aj tie menej konvenčné, napríklad zoznam obľúbených vtipov.

Frflem. Čoraz viac, čoraz náruživejšie a v čoraz širšom kontexte, zdráham sa to takto nahlas vypovedať, ale vlastne mi vadí čoraz viac vecí a vadia mi aj veci, čo vecami nie sú. Napríklad interakcie, prekáža mi už len predstava, že musím ísť na poštu.