Pozrieť sa na svet očami niekoho iného. Nemalo by to byť ťažké, dokonca mám pocit, že sa mi to niekedy podarí, ale práve teraz si myslím, že sa mi to ešte nikdy nepodarilo a vlastne sa mi to ani podariť nemôže.

Páčia sa mi komplexné systémové riešenia. Tie akoby až radikálne v tom zmysle, že ak by sa ich podarilo realizovať, vznikla by nám tu utópia. Všetci, aleže fakt všetci, by sme sa mali fajn. A teda, samozrejme, viem, že čosi také je z princípu nemožné, čo mi však nebráni snívať.

O Iráne? To naozaj? Nemám v sebe žiadny kúsok hanby? Čo už ja viem o Iráne a čo o ňom môžem napísať? Už viac ako dva týždne počúvam expertov, politológov, politických geografov, ekonómov, odborníkov na obranu a každého ďalšieho, kto si myslí, že vie k veci čosi zmysluplné povedať, a vlastne viem menej, ako som vedel na začiatku.

Vždy keď kdesi zachytím správu o tom, že starý svetový poriadok sa rúca alebo už sa zrútil, premýšľam o tom, aký ten starý svetový poriadok vlastne bol.

Logo filmovej spoločnosti MGM, to s levom, vo mne od detstva vzbudzuje skoro až posvätnú úctu. Je to taká viac-menej rodinná vec, otec pamätník, kým žil, nikdy, keď to logo uvidel, nezabudol poznamenať, že film, ktorý bude nasledovať, bude výnimočný.

Vlak, kaviareň, zastávka, kinosála, neviem, kde, ale iste to bolo na mieste, kde nás bolo viac. K priamej interakcii síce nedochádzalo, ale zdieľali sme čas a priestor.

Štyri roky aj pár dní. Pamätám si, akoby to bolo dnes, na ten zvieravý pocit v hrudi, do veľkej miery preto, že pretrváva a permanentne mi pripomína, že niečo nie je v poriadku.

Už aby bolo donormalizované, ľahšie sa mi bude vyhraňovať, keď budem konečne vedieť a vidieť, komu tieto nové pomery nevadia, respektíve kto je s nimi stotožnený natoľko, že sa v nich naučí žiť.

Vidámpark, Széchenyi Fürdő, Margid híd, Váci utca, je pravda, že v Budapešti už som dávnejšie nebol, ale vždy si tak vravím, že z detstva a junáckych liet mám nadrobené.

Páči sa mi byť pamätníkom, ale má to aj svoje úskalia. Jednak čím viac som pamätníkom, tým som starší, a to nenesiem vôbec dobre, a jednak veci, čo si pamätám, sa oproti ich dnešnému výkladu zjavne stali inak.