Každý boží deň nejaký zvrat, nejaká udalosť, nejaká blbosť, banálna vec, ale pokojne i vec dramatická, zásadná, principiálna – v tom množstve to ale naozaj ťažko rozlíšiť.

S prekladmi klasických sci-fi kníh do slovenčiny je to síce stále lepšie, v žiadnom prípade však nie sme za vodou a toho, čo treba preložiť, je dramaticky viac ako toho, čo už preložené bolo.

Striedajú sa u nás remeselníci, pri rekonštrukciách to už tak býva, výborné, vynikajúce, najlepšie sú tie diskusie počas prestávok. Odfúkneme si, keď čosi urobíme, odfukujú si majstri a odfukujem aj ja, pomocná pracovná sila.

Rok sa s rokom a pol zišiel a na Netflixe sa objavila druhá séria seriálu The Diplomat, u nás Diplomatické vzťahy, a je to presne taká sila ako po prvýkrát, akurát sa už nedostavil ten moment prekvapenia, kvôli ktorému mohol mať divák pocit, že sa díva na čosi skutočne výnimočné.

Na Nobelovej cene, pochopiteľne tej za literatúru, keďže v tých ostatných sa neorientujem už vôbec, ma už tradične najviac prekvapuje, ako sa zrazu z prakticky neznámej spisovateľky či spisovateľa stane spisovateľ/spisovateľka známy či známa.

Do kín prišiel Beetlejuice Beetlejuice, a nenapísal som omylom dvakrát to isté slovo, tak sa ten film volá. Epanastrofa vyjadrujúca, že ide o pokračovanie filmu Beetlejuice z roku 1988, teda snímky, ktorá v tom čase svetu ukázala, že s Timom Burtonom, jej režisérom, treba do budúcnosti rátať.

Ani krčmy už nie sú, čo bývali, dá sa však našťastie ešte stále naraziť aj na také, čo si pamätám z detstva a mladosti.

Hagrid, beatnik, hippie, vodník, pirát, fanúšik disca, člen latinsko-amerického gangu, upír, zombie a azda by som si spomenul aj na ďalšie halloweenske kostýmové kreácie, ale možno ani netreba, na vytvorenie predstavy to stačí. Asi sme podľahli kultúrnemu tlaku, teda takmer určite, ale neprekáža mi to, lebo sa mi to páči.

Žiada sa mi čosi napísať k SNP, akurát neviem presne, ako to uchopiť. Nie preto, že by som o ňom nevedel dosť, aj keď aj to môže byť pravda.

Žuvačky, silónové pančuchy, rifle, dámsky deodorant, fejkový Walkman z Maďarska a za hrsť odznakov všakovakých hudobných skupín tiež odtiaľ, lebo Maďarsko pôsobilo ako zem zasľúbená.