Už som sa aj ja párkrát pristihol pri tom, ako sa dívam na kratučké príspevky politikov nie preto, že by som bol zvedavý, čo sa dozviem, ale že ako sa zase pobavím, keď to, čo už viem, spracuje ten či onen...

V kinách je nová dánska komédia o hľadaní vlastnej identity a ukradnutého balíka peňazí. Presne ako predseda: aj on zápasí s tým, kým vlastne je – sociálny demokrat či konzervatívec? Snáď aspoň tuší, kde skončili peniaze.

Na Silvestra sme sa zvykli smiať. Rehotať sa na vtipoch. (Pravda, netreba to preháňať s tzv. slušnými vtipmi, ako nás varoval klasik. Mohlo by to uraziť jemnocit poslucháčov.) Máme sa však ešte dnes na čom smiať? Ale máme. Možno ani nie príliš na čom, no dozaista na kom.

Viackrát v nedávnej minulosti som aj tu na našich stránkach nabádal k opatrnosti pri používaní slova „fašizmus“ či k tomu, aby sme ho používali presne a zrozumiteľne, to jest: radšej úsporne a s vysvetlením. Občas som tým vzbudil rozpaky, ba (minimálne raz) aj podráždenie. Načo vraj mudrovať o niečom, čo je jasné?

V priebehu nedávnej vlny „kriedových“ aktivít, v drvivej väčšine chvályhodných (aj keď „revolúciou“ by som to ešte nenazýval) boli niektorí mladí ľudia obvinení z „vulgárnosti“, a to aj od osôb, medzi ktorých silné stránky evidentne nikdy nepatril zdvorilý prejav, najmä v ich vzťahu k politickým oponentom či nepohodlným osobám, napríklad prezidentke republiky.

Je vcelku prirodzené, že ľudia sa zo začiatku boja nových vecí. Menej zrozumiteľné je, keď sa boja starých vecí, ktoré sú evidentne užitočné. Ale aj to je nejakým spôsobom prirodzené, inak by sa tento strach v takej vysokej miere nevyskytoval. Prečo sa bojíme dobrých vecí a čo sa s tým dá robiť?

Slovensko sa dá popisovať varovnými európskymi rebríčkami, neľudskosťou voči Ukrajine, stavom nemocníc či zákonmi, ktoré oslabujú boj so zločinom. Ale dá sa popísať aj umením. Stalo sa to teraz dvoma hrami, a bolo to mrazivé.

Starosta Milána Giuseppe Sala v utorok povedal, že agenti ICE v Taliansku „nie sú vítaní“.

Na otázku, či dal Teheránu termín na uzavretie dohody o jeho jadrovom programe, Trump odpovedal, že áno.

Opozícia ešte stále nie ja taká výkonná, ako by mohla a mala byť. Dá sa veriť Maďarskej aliancii, napriek jej dlhodobému spojenectvu s Orbánom? Prečo a za čo by sme mali byť Spojeným štátom americkým vďační a nelámať nad nimi palicu.