Keď som začiatkom júna natrafila na správu o tom, že Kultúrne centrum Eleuzína v Banskej Štiavnici organizuje letnú univerzitu a jej témou je etika a vnímanie dobrého života, bola som veľmi rýchlo presvedčená o tom, že chcem prvý júlový týždeň stráviť v stredoslovenskom striebornom meste. Deň pred odchodom stojac nad kufrom som však znervóznela natoľko, že som zvažovala svoju účasť prehodnotiť – bála som sa nových ľudí, nového prostredia, nových problémov. To, že som ale svoj dvadsať-kilový kufor predsa len do Štiavnice dotiahla a výzvu, ktorou LUE bola, prijala, bolo najlepšie rozhodnutie, aké som za dlhý čas urobila.

Organizátori literárnej ceny Anasoft litera vyhlásili v pondelok desiatku nominovaných kníh na prestížne ocenenie. Odborná porota ju vybrala zo 140 hodnotených próz.

Prinášame vám vyhlásenie novinárov po polroku od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

My, novinári z redakcií slovenských médií, so znepokojením sledujeme súčasné dianie v RTVS, ktoré nastalo len krátko po vražde nášho kolegu Jána Kuciaka.

Desiaty ročník Ceny Anasoft litera je... zaujímavý. Finálová desiatka obsahuje jasného favorita, niekoľko kvalitných titulov a dva pozoruhodné debuty.

Umberto Eco by sa dnes dožil 86 rokov. Pôvodne som chcel napísať o stretnutí, ktoré sa odohralo v máji v roku 2015 v Lodži na konferencii Semiotica 2015, ktorej predsedal profesor Umberto Eco.

Odveká túžba človeka porozumieť svetu a sebe samému sa netýka len filozofov, ale každej vnímavej ľudskej bytosti. O to viac to platí v prípade spoločnosti a kultúry, ktorá kladie dôraz na jedinečnosť a individualitu každého jednotlivca. Knihy nórskeho spisovateľa Josteina Gaardera na túto kultúrnu tradíciu nadväzujú a snažia sa ju sprostredkovať čo najširšiemu spektru čitateľov.

Rusko sa díva na vlastné dejiny celkom inak, ako sa na ne dívajú jeho susedia. Zrejme sa mu však tak či onak nepáči, čo tam vidí – prečo by inak z najvyšších miest štartovalo kampane proti „falzifikácii dejín“ a zatýkalo historikov?

Pred tridsiatimi rokmi zažil Paríž jedno zo svojich najväčších predstavení. Dav, v ktorom kráčalo vyše päťdesiattisíc ľudí rôzneho vzdelania, rasy či úplne protikladných politických názorov, nasledoval jeho paralyzovanými ulicami rakvu. Ležal v nej Jean-Paul Sartre. Žiadnemu intelektuálovi pred ním a ani po ňom (filozofovi už vôbec nie) sa nepodarilo vstúpiť do povedomia más tak ako jemu.

Nebyť popierania, klamstiev a otrasných morálnych škôd, film Katyň by zostal len pôsobivým a bolestným príbehom o zbytočnom vyvraždení viac než dvadsiatich tisícov nevinných obetí.