Dežo Ursiny zomrel v roku 1995 uprostred života. Jeho príbeh rockera, herca, autora muzikálov, dokumentárnych filmov a listov ostal otvorený. Legendy ho sprevádzali od šesťdesiatych rokov a po jeho smrti sa šírili s pribúdajúcim časom.

PLAN.ART pre vás opäť pripravil víkendový TO DO list.

Dnes si pripomíname 30. výročie úmrtia Deža Ursinyho, jedného z najvýznamnejších hudobných, ale aj filmových tvorcov.

V předvečer 80. výročí vypuknutí Slovenského národního povstání se v Holubyho chatě na vrcholu Javoriny konalo česko-slovenské setkání k připomenutí památky profesora Rudolfa Vrby, kterému se jako jednomu z mála podařilo uprchnout z nacistického koncentračního tábora Osvětim a podat zprávu o holocaustu, a prof. MUDr. Bedřicha Placáka, který byl šéflékařem a později náčelníkem štábu partyzánské brigády operující v prostoru Bílých Karpat, ke které se R. Vrba poději rovněž připojil.

Šeliga vykázal z rokovacej sály poslancov za ĽSNS, a to Mariana Kotlebu, Mareka Kotlebu, Ondreja Ďuricu, Martina Beluského, Miroslava Suju, Stanislava Mizíka, Milana Mazureka, Eduarda Kočiša, Jozefa Šimka, Miroslava Urbana, Petra Krupu, Rastislava Schlosára.

Od vzniku prvej Slovenskej republiky v roku 1939 uplynulo osemdesiat rokov. Fašistický štát mal byť iba prechodným štátnym útvarom, s ktorého ďalšou existenciou Hitler nepočítal. Prečo sme sa vtedy pridali na stranu agresora a prečo sme nepočúvali tých, ktorí pred tým varovali? Ako nás to poznačilo?

Traduje sa, že Poliaci v roku 1968 masovo podporovali inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Nie je to pravda. Väčšina Poliakov, ktorí vtedy odvážne vyjadrovali svoj názor, bola proti okupácii.

V Česku obhájil prezidentský post Miloš Zeman a premiérom je Andrej Babiš, v Maďarsku vládne Viktor Orbán a v Poľsku zas Jarosłav Kaczyński. O tom, či je Slovensko svetlou výnimkou strednej Európy diskutujú novinár Marián Leško, bývalá diplomatka Magda Vášáryová a právnik Peter Kubina.

Podľa analýzy projektu Infosecurity.sk a Investigatívneho centra Jána Kuciaka by nebol úspech letných protestov proti očkovaniu možný bez politickej podpory.

Odídenec z ĽSNS a europoslanec Milan Uhrík založil politické hnutie s názvom Republika. Avizuje, že hnutie nie je a ani nebude klonom ĽSNS. Z registra politických strán a hnutí na webe ministerstva vnútra vyplýva, že Republika vznikla premenovaním subjektu Hlas ľudu, ktoré viedol exposlanec Národnej rady (NR) SR Peter Marček.