Koncom februára ma pozval do Košíc Marián Čekovský. Ja som kedysi poznal Mariánovho otca. Študoval na chemickej fakulte. Práve vtedy, keď ja som bol na stavebnej. Bol to vynikajúci muzikant.

Jazzdock je dnes najlepším jazzovým klubom v našej bývalej matičke, v Prahe. A pritom má Praha bohatú tradíciu. Keď som ešte v šesťdesiatych rokoch počul názov Reduta, tak som vedel, že to je méta, ktorú nikdy nedosiahnem, lebo tam hrajú len tí najlepší. To isté sa týkalo Violy.

Do sveta, o ktorom tu zvyknem písať, patrí aj Tomáš Janovic. Už nie je medzi nami, ale spomienka na toho vzácneho človeka je stále aktuálna.

Ten luxus, že si dnes môžem pozrieť vystúpenie akejkoľvek skupiny alebo sólistu, je pre mňa stále súčasťou zázraku, v ktorom žijeme. Ja totiž považujem to, že sme slobodní, za zázrak, a uvedomujem si to každý deň. Je to dôležité, pretože mnohým tieto vymoženosti nič nehovoria a dokonca mnohým aj vadia.

Redakcia nemeckého časopisu Jazz thing pod heslom „Nikdy viac je teraz!“ na svojich stránkach uverejnila myšlienky, ktorými sa jazzový svet pripája k tomu, čo zaznieva celým demokratickým svetom.

Anna Óváry bola donedávna viac známa pre priaznivcov slovenskej elektropopovej scény ako speváčka kapely Buy Her Sugar. Prednedávnom však Anna všetkých prekvapila svojím sólovým projektom Ovarius a hneď jej prvý singel Theory And Routine si získal značné množstvo fanúšikov. Možno preto, že sa prihovára aj „depešáckej“ generácii, čo je sympatický dôkaz, že generačné priepasti v súčasnej hudbe strácajú hĺbku a všetko patrí každému.

Najznámejšia slovenská stand-up komička Simona First otvorene hovorí o ťažkom detstve, keď ju týral otec a niekoľko mesiacov strávila v detskom domove. Neskôr zažila sklamanie z prvého manželstva a náboženstva, až stratila vieru v Boha. „Nie som tvrdou ženou,“ vraví, „chcem už len hovoriť pravdu“.

O čom je svet Tomáša Janovica? O kľúčovom okamihu, ktorý je v letmosti najťažšie zachytiť.

V roku 2018 vystupoval na námestiach Za slušné Slovensko. Dnes chodí na protestné zhromaždenia ako občan. Odmieta sa vzdať a má nádej, že väčšina ľudí na Slovensku nechce ďalší únos štátu. Richard Stanke.

Tomáš Janovic nás opustil a my, ľudia s koreňmi v 20. storočí, sme opäť osirenejší. Pretože on to storočie nieže spoluvytváral, on ním bol. A my sme opäť viac sami, napospas tým nervovoparalytickým vplyvom súčasnosti. Ale tak to chodí, všetko vždy raz zíde z javiska a stáva sa históriou, zostanú len spomienky. Ponúkame vám zopár.