27. februára 2022, len tri dni po invázii ruských vojsk na Ukrajinu, vyhlásil nemecký kancelár Olaf Scholz v nemeckom parlamente Zeitenwende, zmenu epochy.

Radšej nech je to strašné s Matovičom, ako katastrofa s Ficom, dal sa počuť Milan Kňažko. Nejde však o Kňažka, ale o Matoviča. A o dve otázky – či možno s Matovičom vládnuť a či možno vládnuť bez Matoviča a bez vlády s Hlasom, ktorou hrozí Matovič. Myslím si, že sa dá vládnuť normálne, bez Matoviča, ale nedá vládnuť strašne s Matovičom.

Prvý raz som si naplno uvedomil Pavla Bindera v roku 1999 na výstave v Trnave, v Koniarkovej galérii, kurátorkou bola Zuzana Bartošová. Binderove sochy zarámovala osteniami dvier, ktoré prechádzali z jednej miestnosti do druhej. Vyzerali neskutočne, latentne.

Od 9. júla 2025 do 31. augusta 2025 prebieha v Galérii Martina Martinčeka Stredoeurópskeho domu fotografie výstava Petra Kotvana Skartácie fotografií krajín. Aj tentoraz, ako už viackrát, ma k nej prizval Marian Meško.

Román Bulata Okudžavu Putovanie diletantov (I. diel, 1976, II. diel, 1978) treba čítať pre pochopenie trikrát; dvakrát v čase prekladu pre pochopenie jeho dvoch vrstiev, prvej, manifestovanej, a druhej, skrytej, tretíkrát so súčasnou skúsenosťou.

Oskár Čepan sa v opulentnej monografii Jozefa Leikerta Osudy osobností Slovenska nevyskytuje. Asi nebol preňho dostatočnou osobnosťou. A predsa, Oskár Čepan v slovenskej kultúre dvadsiateho storočia osobnosťou bol. Nebol smotánkou ani elitou, nevystrkoval sa, a predsa bol osobnosťou, jednou z najväčších.

Ako dieťa som sa naučil vnímať obrazy cez ilustrácie detských kníh. Pamätám si ilustrácie Dobšinského Prostonárodných povestí od Karola Ondreičku, Ivana Šimka, Vincenta Hložníka, Vojtecha Stašíka, ktoré sme mali doma. Hložníkových kresieb som sa bál. Naše deti mali Martina Benku a Ľudovíta Fullu a spokojne sa smiali.

V pondelok správy hlásili, že biatlonistku a v posledných rokoch alpinistku Lauru Dahlmeierovú zasiahol pri zostupe z nedokončeného výstupu na Laila Peak v pakistanskom Karakorume zosun kamenia. Nedalo sa k nej dostať, helikoptérou ani v skalnom masíve. V utorok už správy naznačovali to najhoršie a v stredu jej menežment oznámil, že Laura Dahlmeierová je mŕtva.

Architekt Dušan Jurkovič bol pevne zrastený so slovenským národným hnutím devätnásteho storočia. Jeho starý otec Samuel Jurkovič bol organizátorom družstevníctva a zakladateľom prvého úverového družstva na Slovensku a v Európe. Samuelova dcéra Anička bola manželkou Jozefa Miloslava Hurbana a matkou spisovateľa a martinského činiteľa Svetozára Hurbana Vajanského. Bola to skrátka zakladateľská rodina slovenskej kultúry.

Ľubomír Ďurovič sa narodil 9. februára 1925 vo Važci na Liptove. Na skok tam prišiel jeho otec Ján Ďurovič, evanjelický farár, ktorý žil po krátkom intermezze vo Važci až do konca života v roku 1955 v Skalici. Tých osem synových mesiacov vo Važci však malo preňho kultúrny význam – viažu sa na jeho hypotézu, že základom spisovného slovenského jazyka je mestský jazyk Liptovského Mikuláša, čo popiera celú predstavu o jeho ľudovosti.