Gordický uzol podľa povesti zauzlili grécki bohovia, aby neoddeliteľne spojili oje a záprah na vojnovom voze Gordia z Frýgie. Podľa povesti ten, kto by rozviazal tento uzol, by sa stal kráľom celého sveta.

Radšej nech je to strašné s Matovičom, ako katastrofa s Ficom, dal sa počuť Milan Kňažko. Nejde však o Kňažka, ale o Matoviča. A o dve otázky – či možno s Matovičom vládnuť a či možno vládnuť bez Matoviča a bez vlády s Hlasom, ktorou hrozí Matovič. Myslím si, že sa dá vládnuť normálne, bez Matoviča, ale nedá vládnuť strašne s Matovičom.

Posledný prieskum Focusu ukázal, že takmer dve tretiny Slovákov chcú orientáciu krajiny na Západ. Je ich trikrát viac ako tých, ktorí sa prikláňajú k Rusku.

O spoločenských a humanitných vedách možno hovoriť v modernom zmysle slova od osvietenstva. Vtedy sa ustanovili ako vedecké disciplíny v dnešnom chápaní.

Tá otázka o pripravenosti opozície mi tak trochu pripomína nápis na pracke opasku pioniera: Buď pripravený/Vždy pripravený. Ale ako je to naozaj?

Podtitul výstavy Medzi kameňom a sochou v Galérii čin čin Nové je to, na čo sme stihli zabudnúť, sa dá prevrátene parafrázovať ako: Nové je to, na čo sme nezabudli. Jedno tvorí prednú stranu obrazov Milana Bočkaya, druhé ich zadnú stranu.

Dežo Ursiny zomrel v roku 1995 uprostred života. Jeho príbeh rockera, herca, autora muzikálov, dokumentárnych filmov a listov ostal otvorený. Legendy ho sprevádzali od šesťdesiatych rokov a po jeho smrti sa šírili s pribúdajúcim časom.

Vladimír Beskid mal šťastnú ruku, keď na minuloročnej letnej výstave spojil v trnavskej Galérii Jána Koniarka v Synagóge – Centre súčasného umenia maliarku Patríciu Koyšovú so sochárom Mariánom Strakom, ktorí sa predtým nepoznali ani spolu nevystavovali.

Dňa 29. januára 2025 sa skončil rok Draka a začal sa rok dreveného Hada. 6. februára 2025 sa v Galérii umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch začala výstava Rudolfa Filu PREMENY MAĽBY / Diela zo súkromných zbierok. A s ňou aj rok Filu.

Vlada Popoviča som prvý raz v živote možno videl na predstavení Fikariho a Pogorielovových žiakov zo ŠUP. Videl aj nevidel. Hrali Bottovu Smrť Jánošíkovu s plošnými bábkami, ktoré v ich rukách ožili. Keď skončili, vyšli s bábkami pred scénu a stal som sa svedkom premeny drevenej dvojrozmernej preglejky na tieňovú trojrozmernú imagináciu.​