Jedna rýchla poznámka: všimli ste si, že za uplynulé dva roky Rusko stratilo 2 kľúčových spojencov a ani jedného nebolo schopné a ochotné brániť?

Naši podtatranskí hochštapleri sa môžu vysmievať lídrom ako Macron, Merz alebo Starmer, ale títo ľudia stále sedia na šestine svetového hospodárstva (cca 16 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠​ 17 %), nad dvomi jadrovými arzenálmi, špičkovými univerzitami, o akých u nás môžeme len snívať, a zároveň držia 2 z 5 stoličiek stálych členov Bezpečnostnej rady OSN.

Odborníci na energetickú bezpečnosť, medzinárodné vzťahy alebo obranu už dlhé roky čoraz hlasnejšie hovoria, že jednostranná energetická závislosť Slovenska od Ruska patrí k najväčším hrozbám pre suverenitu, bezpečnosť a ekonomickú budúcnosť Slovenska.

Alebo sa dá opýtať aj opačne: Čo znamená víťazstvo pre Rusko a porážka pre Ukrajinu? A čo pre Európu, čo pre USA?

Pri prebiehajúcich „mierových rokovaniach“ má Západ, teda Európa (ale aj USA), vrátane Slovenska, a aj Ukrajina, nasledujúce dva vitálne strategické záujmy.

Striktne zo strategického pohľadu Rusko za trochu viac ako rok stratilo drvivú väčšinu svojich spojencov vo svete.

Ak by EU a NATO zmizli, zmiznú všetky civilizačné, politické a strategické kotvy, ktoré nám garantujú stabilitu, rozvoj a bezpečnosť

Slovensko je tradične emigrantskou krajinou – odchádza rádovo viac ľudí, ako prichádza. Bolo to tak pred storočím a je to tak aj dnes. Nie je tu priestor na sociologické analýzy prečo – rád by som sa však pozrel na to, kam ľudia odchádzajú. Dáva nám to totiž veľmi zaujímavý a dôležitý obraz toho, aké regióny sú slovenskými emigrantmi preferované.

Bola cesta maďarského premiéra do Ameriky, za Donaldom Trumpom, spektakulárnym diplomatickým úspechom alebo veľkou šou, ktorá v konečnom dôsledku nepriniesla nič?

Myslím si, že áno. Robert Fico už opakovane hovorí o „zmanipulovanom referende“ o vstupe Slovenska do Európskej únie v roku 2004.