Jedna rýchla poznámka: všimli ste si, že za uplynulé dva roky Rusko stratilo 2 kľúčových spojencov a ani jedného nebolo schopné a ochotné brániť?

Naši podtatranskí hochštapleri sa môžu vysmievať lídrom ako Macron, Merz alebo Starmer, ale títo ľudia stále sedia na šestine svetového hospodárstva (cca 16 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠​ 17 %), nad dvomi jadrovými arzenálmi, špičkovými univerzitami, o akých u nás môžeme len snívať, a zároveň držia 2 z 5 stoličiek stálych členov Bezpečnostnej rady OSN.

Alebo sa dá opýtať aj opačne: Čo znamená víťazstvo pre Rusko a porážka pre Ukrajinu? A čo pre Európu, čo pre USA?

Pri prebiehajúcich „mierových rokovaniach“ má Západ, teda Európa (ale aj USA), vrátane Slovenska, a aj Ukrajina, nasledujúce dva vitálne strategické záujmy.

Bola cesta maďarského premiéra do Ameriky, za Donaldom Trumpom, spektakulárnym diplomatickým úspechom alebo veľkou šou, ktorá v konečnom dôsledku nepriniesla nič?

Myslím si, že áno. Robert Fico už opakovane hovorí o „zmanipulovanom referende“ o vstupe Slovenska do Európskej únie v roku 2004.

Pozrime sa na to, čo by znamenalo, keby Rusi chceli od nás to isté, ako od Ukrajincov.

Jeden z najrozšírenejších mýtov, ktoré sa v súvislosti s bývalou republikou opakujú, je, že Havel/demokrati nám zničili zbrojný priemysel. S radosťou to opakuje aj napríklad Andrej Danko. Samozrejme, ho nevzrušuje, že ide o klamstvo.

S Róbertom Ondrejcsákom sme sa stretli, keď bol krátko na Slovensku. Inak trávi väčšinu času v britskej, respektíve európskej realite. O to inšpiratívnejšie odpovedal na otázky o hrozbách, ktorým čelí Slovensko, a o to zaujímavejšie sú jeho námety na riešenia.

Prístup USA je v najnovšej bezpečnostnej stratégii ideologický. Európa už nie je podľa amerických stratégov prioritou ich zahraničnej politiky. Prečo to musíme to brať vážne.