Martin Knut je výtvarník, ktorý patril medzi najvýraznejšie talenty svojej generácie, ale veľmi skoro ho zvábila reklama. Je jedným z tých, ktorí tu vytvárali kreatívny biznis. Po dvadsiatich rokoch sa rozhodol, že maľovanie bude opäť jeho priorita a bude sa venovať len umeniu, poradenstvu a Lige za duševné zdravie, ktorej je predsedom.

Na Slovensku sa roky riešia základné otázky – nekradnúť, neklamať, neunášať a nevraždiť. A nepatriť do neslobodného ruského sveta. Zrazu však bojujeme o ešte základnejšie pravdy: Zem nie je plochá, očkovanie pomáha. Čo sa to deje? Pod lampou je sociológ Michal Vašečka.

Môžeme sa právom sťažovať na domáce pomery, no niečo znepokojivé sa deje aj s ostatným svetom. Aj v demokraciách zaznievajú z najvyšších pozícií prejavy militantnej iracionality. Vydržia to zastupiteľské inštitúcie? Vydržíme to my?

Na Slovensku aj vo svete prechádzame náročným obdobím. Veľa z toho, čo je dobré, je v ohrození. A my sme sa rozhodli uvažovať o tom, či je možné prežívať pekné veci aj v ťažkých časoch. Pod lampou o tom hovorí Ady Hajdu, herec, ktorý má teraz tvorivé obdobie.

V časoch triumfov necnosti a nevkusu rastie pokušenie zahodiť cit pre krásne, vznešené, pravdivé a dobré. Podľahnúť však znamená prehru. Možnosť kultivovať naše vnímanie trvá. Vlastne je to povinnosť.

Navštívili sme Pražský hrad. Ani nacisti, ani robotnícki komunistickí prezidenti sa nedotkli pracovne prvého prezidenta Československa. Musel prísť až intelektuál Gustáv Husák a ten vykonal dielo skazy. Pri obnove pracovne finančne pomohol aj súčastný kráľ Karol III.

Bolo to také zvláštne okrúhle výročie Nežnej revolúcie. Určite som nebol sám, komu (bez akejkoľvek rezignácie) napadlo, že ideály Novembra prehrali. Že zlo, ktoré sme odplašili z našej krajiny sa vrátilo, teraz sa mstí za všetky tie roky a pravda a láska sa krčí niekde v podzemnom kryte.

Robert Fico v ruskej televízii opakoval argumenty Putina. A potom v Číne podpísal strategické partnerstvo s komunistickou diktatúrou. Čo to znamená? Je v ohrození slovenská suverenita? Ak áno, čo s tým môžeme urobiť? Pýtam sa na to dlhoročného diplomata Rastislava Káčera.

Posledné cesty a vyhlásenia Vlády SR nasvedčujú celkom nepokrytému odmietnutiu cesty nastúpenej pred 35 rokmi. Čo získame? Vďačnosť a investície despotov? To je skok bez záchrannej siete.

Je to pravda a v našom verejnom priestore to treba stále pripomínať a zdôrazňovať. Slovensko by neexistovalo nebyť tzv. prvej Československej republiky, ktorá trvala od októbra roku 1918 do podpísania Mníchovskej dohody 30. septembra v roku 1938.