Minulú sobotu sme sa zobudili do Slovenska, ktoré dostáva ďalšiu ranu po krížoch už aj tak poriadne doráňaného právneho štátu.

Spomínate si na štátny prevrat z januára tohto roka? Ak nie, nič si z toho nerobte. Žiaden štátny prevrat sa totiž nestal.

Rozmohol sa nám tu vo vládnych a provládnych kruhoch „takový nešvar“ – argumenty vnútornými záležitosťami Slovenska, do ktorých vraj nikoho nič nie je a o ktorých rozhoduje výhradne naša vláda.

Tento týždeň bol obzvlášť výživný, v mnohom pozitívny, ale musím sa priznať, že pre mňa aj veľmi vyčerpávajúci. Diali sa totiž veci, aké sa môžu na obmedzenej časovej osi vyskytnúť vari len v takejto krajine, polarizovanej, vygradovanej a utrápenej trápnosťou tých hore aj tých dole.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško sa potápa ako Titanic. Záchrankový tender zrejme nebude to, čo by ho pred potopou malo zachrániť – práve naopak.

Úrad na ochranu oznamovateľov protikorupčnej činnosti bol – zatiaľ „na papieri“ – zrušený. Šutaj Eštok stihol od neho dostať ďalšiu pokutu, na Ústavný súd bol podaný opozičný návrh na vyhlásenie tohto zákona za protiústavný. Fico sa stretol s ďalším diktátorom, Saková nedokázala splniť ani jednu jedinú úlohu a Gašpar starší a mladší usilovne pracujú na rozklade parlamentu, SIS a všetkého, čo im stojí v ceste. Aj taký bol uplynulý týždeň.

Témou tohto týždňa je pre mňa rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Niežeby sa predtým táto koalícia neblysla rušením iných inštitúcií právneho štátu, niežeby bol teda tento jej krok prekvapením. Je však nutné sa pri ňom pristaviť a nemávnuť rukou. Ide o veľa.

Z minulého týždňa ma najviac zaujala novela zákona o hazarde a hazardných hrách. Nielen samotná novela, ale aj postup opozície a predovšetkým reakcie väčšiny jej voličov, ktorí podľa mňa tentokrát naleteli koalícii.

Prvé dni nového roka sú za nami. Každý sme sa so starým rokom 2025 rozlúčili po svojom, ja aj takto, ako vám dnes opíšem.

Prajem vám krásne sviatky, všetko dobré do nového roka a takto do jeho úvodu si dovolím okomentovať to najdôležitejšie ešte z toho starého, čo som doposiaľ nestihla.