Olympiáda je čas, keď má byť vo svete mier. Žiaľ, nie je. A mier ani pokoj nie sú ani na domácej politickej scéne. Práve naopak, pripomína Titanic.

Kultúrna obec vstúpila do kultúrneho štrajku. Čo to znamená a ako sa to ďalej môže vyvinúť?

Časť Slovenska postihli v uplynulom týždni záplavy. Bola to katastrofa. Katastrofou sú však aj politické záplavy posledných dní, ktoré postihujú celé Slovensko.

Je polovica leta, beží olympiáda. Človek by povedal, že to bude politicky uhorkové obdobie a ľudia sa budú na internete hádať o športe. Naša vláda nás však každý deň vytrháva z uhorkovej sezóny – a rozhodne nie v pozitívnom zmysle slova.

Začína sa leto, politika ustupuje, avšak nedá sa všetko len tak zabaliť zo dňa na deň a odísť na dovolenku. Hlavne keď ste opozícia a koalícia vám na poslednú chvíľu v parlamente schváli napríklad nový zákon o STVR či lex atentát.

Posledné dni mám pocit, že sa nám náš polarizovaný svet, v ktorom sme sa už ako-tak naučili žiť, i keď nie veľmi dobre, sčasti mení, niektoré istoty však zostávajú.

Zlého bolo a bude dosť. Dnes mám pre zmenu dve dobré správy o tom, že aspoň v niektorých inštitúciách, zdá sa, to u nás ešte stále funguje ako v právnom štáte.

Skončili letné prázdniny a hoci v politike uhorková sezóna nebola ani počas nich, parlament nezasadal. Čaká nás to až budúci týždeň, tak sa pozrime, na čo sa máme (ne)tešiť.

Od začiatku letných prázdnin sa venujem téme ústavného leta, teda rozhodnutiam Ústavného súdu a možným podaniam v najbližšej dobe. A keďže tento letný príbeh pokračuje aj naďalej, nedá mi, aby som nepokračovala v jeho rozprávaní. Pekne sa nám to však zamotáva.

Minulý týždeň som písala o tom, že nás čaká ústavné leto. A to som vtedy ani netušila, že kým Ústavný súd rozhodne o podanom návrhu ohľadom RTVS a kým sa opozícia rozhodne, či bude podávať návrh ohľadom lex atentát, príde doposiaľ vôbec jeho najdôležitejšie rozhodnutie týkajúce sa trestných kódexov.