Vstávame o štvrtej ráno, v čase, keď mesto ešte predstiera, že neexistuje. Do termosky lejem horúci čaj a hrám sa na to, že ma dokáže ochrániť. Vydrží teplý dvadsať hodín. Aspoň tak to tvrdí výrobca. Vieme však, že smerujeme do krajiny, kde je o pätnásť stupňov menej a kde sa na podobné sľuby už dávno nikto nespolieha.

Franta a Ondra. Bratia, ktorí žijú v starej chalupe na Šumave, pestujú si vlastnú zeleninu, marihuanu, chovajú kravu a vedome si vybudovali svet mimo spoločenských pravidiel. Dokument Raději zešílet v divočině (2025), adaptácia rovnomennej knižnej predlohy Aleša Palána a Jána Šibíka, si za túto sondu do života na okraji vyslúžil hlavnú cenu na MFF Karlovy Vary – a právom.

Po premiére na francúzskej riviére a v Karlových Varoch prichádza Karavan (2025) Zuzany Kirchnerovej konečne do slovenských kín. Debut, ktorý si vyslúžil miesto v sekcii Un Certain Regard v Cannes, ukazuje, že slovenský film vie zaujať aj bez veľkých gest. Stačí mu intímny príbeh a autentický hlas.

Slovenský film opäť zažiari v Cannes. Karavan (2025) režisérky Zuzany Kirchnerovej sa prebojoval do prestížnej sekcie Un Certain Regard. V čom je film výnimočný a ako sa ho podarilo dostať na Azúrové pobrežie? Pýtam sa producenta Jakuba Viktorína.

Boží trest a odpustenie, manipulácia slabšieho jedinca, (mimo)manželský kanibalizmus a kult. Temer trojhodinový celok stredometrážnych poviedok Podoby láskavosti (2024) po dlhých mesiacoch čakania konečne prichádza do slovenských kín.

Kultúra, umenie, film otvára oči. V hlavnom spote tohtoročného Medzinárodného filmového festivalu Cinematik v Piešťanoch hercovi Robovi Rothovi vykúkajú oči z čela aj líc, emócie z novo vyrastených rohoviek utiera do servítky a v prázdnej kinosále vedie monológ sám so sebou o dôležitosti filmu. Rozšíril druhý septembrový týždeň strávený v kúpeľnom meste naše obzory a naučil nás vidieť svet inými očami, tak ako to sľubuje tvár 19. ročníka festivalu?

Pomerne dlhá tradícia Letnej filmovej školy v Uherskom Hradišti siaha až do obdobia socializmu, z neznámych dôvodov však naše umelecké okruhy akosi obchádza. Po Karlových Varoch ide o najväčšiu filmovú prehliadku v Českej republike, no aj napriek relatívne malej vzdialenosti od slovenských hraníc ju zvyknú navštevovať skôr študenti pražskej FAMU či Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity. Na prelome júla a augusta sa konal jej 50. ročník – čo tentokrát priniesol?

Medzinárodný filmový festival Cannes priniesol tento rok medzi 14. - 25. májom obdivuhodné nové snímky aj zreštaurované klasiky, prekvapivé momenty, a najmä dlho očakávaný návrat legendárneho budovateľa hnutia Nového Hollywoodu, Francisa Forda Coppolu. Ako študenti filmu sme mali možnosť navštíviť prestížne miesto, kde sa počas mája združujú najväčšie aktuálne hviezdy, zaslúžilí umelci ako Meryl Streep či nováčikovia, o ktorých ešte budeme najbližšie roky čo-to počuť. Zážitky z kultúrneho šoku a splneného sna, ktorý sme sa ani neodvážili snívať, sa snáď nedajú vtesnať do jedného článku – ale pokúsili sme sa o to.

Začiatok roka sa pre vášnivých priaznivcov audiovizuálneho sveta viaže najmä s obdobím oceňovania ich miláčikov strieborného plátna (či širokouhlej televíznej obrazovky). Kontroverzie súvisiace s menšinovým oceňovaním a trochu zaujatými podmienkami pre tvorcov však vyvolávajú otázku, či majú tieto ocenenia v dnešnej dobe ešte nejakú skutočnú relevanciu.

Rok 2023 bol v súvislosti s filmovými novinkami tým najvýraznejším, aký sme tu za posledné obdobie mali. Nepoškvrnené ženy objavovali nové svety, vyšetrovala sa genocída indiánskeho kmeňa či (samo)vražda životného partnera, jeden z najznámejších autorov muzikálov o sebe vo vlastnej biografii takmer mlčal a nemenej ticho boli aj ľudia žijúci na vysokej nohe za plotom koncentračného tábora.