S odstupom sme sa pozreli na nedávne prezidentské voľby. Musíme skonštatovať, že trend transparentnosti volebných kampaní na Slovensku sa definitívne obracia.

Šimkovičová sa celé hodiny neunúvala odvolanému riaditeľovi, členom SND ani verejnosti vysvetliť dôvody svojho rozhodnutia.

Strana viac ako mesiac po voľbách navýšila kampaň o 350-tisíc eur na necelý milión eur.

Vládna koalícia, ktorá vyhlásila vojnu politickým a zo zahraničia financovaným mimovládkam, vyhadzuje z poradných orgánov vlády predstaviteľov nezávislých občianskych organizácií a na uvoľnené miesta dosadzuje – čuduj sa svete – práve predstaviteľov politických a zo zahraničia financovaných mimovládok.

Nebyť pomoci z EÚ, boli by sme tam, kde je dnes Bosna, Moldavsko – na okraji záujmu a na konci všetkých rebríčkov.

Smer-SD zneužíva atentát na Roberta Fica a straší voličov, že musí vyhrať nad progresívcami, ktorí chcú z Bruselu škodiť Slovensku.

Slovensko využíva eurofondy menej efektívne, než by mohlo. Hoci sa k nim nesprávame ako k „vlastným“, čo by sme robili bez nich? Vysvetľuje ekonóm Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Bojíme sa straty eurofondov? A čo náš právny štát a sloboda? Pri vstupe do EÚ sme sa zaviazali dodržiavať isté pravidlá. Ak ich hodíme cez palubu, môžeme naozaj prísť aj o tie peniaze. A to už je dôvod na obavy umocnený na druhú.

Slovensko už má zvoleného prezidenta. Ako ale dopadla prezidentská kampaň? Prečo sa zdá, že hlavní kandidáti míňali viac, ako mali a prečo kampaň prezidenta bola zo všetkých najmenej transparentná? Hrozia im za to nejaké postihy? A ako sa rozbieha kampaň pred eurovoľbami? Ktorá zo strán je najbohatšia?

Slovensko si účasťou na Putinovej inaugurácii urobilo hanbu. V trápnostiach pokračujeme aj v Azerbajdžane. A aká je legitimita Petra Pellegriniho?