„Je skutočným uhorským pánom, otvorený všetkým novotám, ktorý rodový majetok svojím vlastným umom, šikovnosťou a usilovnosťou zdvojnásobil...“

„Hoci pochádzal zo slovanských rodičov a vyrástol medzi Slovanmi, predsa až do svojho šestnásteho roku nepoznal a nevážil si ani svoj národ, ani svoju materinskú reč...“

Ja som toho človeka náramne rád videl a keď u mňa býval, čo mi aj príkrosti narobil, som všetko premíňal…, ale teraz sa mi už zhnusil, ako sa zhnusil mnohým našim najporiadnejším, čo s ním obcovali...

„Podmanil som svetlo, mám ho v hrsti, lebo na svete je ešte príliš veľa tmy,“ – napísal geniálny spišský matematik, fyzik, vynálezca fotografického objektívu, zakladateľ modernej optiky a fotografie.

„My chytili sme sa do služby ducha a preto prejsť musíme cestu života tŕnistú“ – napísal človek, ktorý je pre väčšinu Slovákov najväčšou historickou osobnosťou slovenských dejín.

„Košut je ten pták, který do svého slovenského hnízda nejvíce nanečistil.“ Toto sú slová Jozefa Miloslava Hurbana (budeme sa mu venovať v jednom z nasledujúcich rozprávaní) na adresu hrdinu tohto rozprávania.

„Reč pevca peknotou slov nadšenieho je milá a sladkotekúca, čistá, plná a zvučná i krásne znejúca, tu i tam človeka očarujúca, rýmy sú melodickie a výbornie, nič tu nieto silnieho a neprimeranieho...“

„Hor' sa, Maďar, vlasť velí ti!/ Tu čas teraz abo nikdy!/ Povedzte, či rabstvo chcete,/ či si voľnosť vyberiete?/Prisaháme na praboha maďarstva,/ prisaháme: voľnosť chceme, bez rabstva!“

Michal Miloslav Hodža, hoci najstarší, sa najčastejšie uvádza až na treťom mieste pomyselného trojvršia našich najväčších národných buditeľov – za Štúrom a Hurbanom. Zaužívané poradie evokuje zoradenie podľa ich zásluh a aktivity.

„Naše osobné lósy a osudy v návaloch vekov budú isto rozmanité, ale čože nám tu do osobnosti, keď ide o celok. Ja, kdyby dnes prišlo umreť, vďačne rozlúčim sa so svetom, lebo môžem povedať, že som videl vek slovenskej slávy a slobody.“