V čase, keď je dialóg protichodných ideológií iba prianím a neistou métou, je čítanie Machovcovho rozprávania o Ježišovi Kristovi závanom starého idealizmu. A prísľubom, že osvietenci z jednej i druhej strany sa o postavenie mostu opäť postarajú.

Žadanov Internát je románom v štýle „na ceste“. Namiesto beatnického putovania za vlastnou realizáciou či rebelskej vzbury proti konformnému prostrediu tu ide o holú existenciu. Vojna je už taká – ideály sú na smiech ako luxusný tovar, jediným záujmom je nezomrieť.

Rodák z Brna a podľa všeobecnej mienky najväčší logik od Aristotelových čias splnil bežné klišé o matematikoch a vedcoch-čudákoch. Životný príbeh génia poznačeného odchýlkami od normality a duševnými starosťami ukazuje nebezpečnú blízkosť poznania a tragédie. Nad touto priepasťou sa zachráni málokto.

Jediné, čoho je potrebné sa obávať, je nadvláda strachu. Ten dokáže ochromiť ľudskú tvorivosť, znehybniť spoločnosť a znetvoriť ľudí. Je čas znovuobjaviť riziko a odvahu s ním žiť.

Od Mexika po Nižné Ružbachy sú rodiny rozdeľované pracovnou migráciou. Rozdielne sú ekonomické tlaky a okolnosti. Rovnaký je smútok a osamelosť tých, ktorí zostávajú doma. Môže to priniesť vôbec niečo pozitívne? Alebo je tento znak globalizovanej ekonomiky jednou veľkou psychologickou a rodinnou katastrofou?

Spiritualita s liečivým účinkom zostáva často len príťažlivým snom a vzdialeným ideálom. O to zaujímavejšie je stretnúť v knižnom rozhovore mnícha, ktorý vyznáva terapeutickú silu viery a nepohŕda komplexnosťou ľudskej existencie.

Sme rozmanití, a pritom takí rovnakí. Kniha Martina Rychlíka Dějiny lidí (Academia 2023) hovorí o univerzálnych kultúrnych javoch ľudstva a dokumentuje fascinujúcu pestrosť, ktorá sa odohráva na spoločnom základe. To je dôležitý predpoklad porozumenia.

Knižný rozhovor s českým teológom, historikom a kňazom Tomášom Petráčkom znovu ukazuje, že poctivá intelektuálna práca nie je vzburou proti božskému, ale jeho oslavou.

Rychlíkova história socialistického Československa neprináša šokujúce prekvapenia. Je užitočná dôslednosťou a snahou o objektívne prerozprávanie dejín.

Spisovateľ Martin Pollack sa vo svojom Putovaní po stratenom svete nevrhol iba na nostalgiu. Skúsil to novátorsky, komplexne a s rozmanitými presahmi, a tak je jeho „bedeker“ Haliča výnimočne atraktívny. Rozumieť je viac ako spomínať so slzou v oku.