Predstavme si dvadsaťdvaročného chlapca, ktorý po mesiacoch kriku, bitia a nocí bez spánku stojí pred komunistickým súdom za to, že chcel ísť študovať do zahraničia.
Pred dvoma rokmi nás navždy opustil Anton Srholec. Pripomeňme si ho textom v ktorom hovorí, prečo chcel byť napriek problémom vždy súčasťou spoločenstva, ktoré miloval.