Od 9. júla 2025 do 31. augusta 2025 prebieha v Galérii Martina Martinčeka Stredoeurópskeho domu fotografie výstava Petra Kotvana Skartácie fotografií krajín. Aj tentoraz, ako už viackrát, ma k nej prizval Marian Meško.

Jiří Krampol stvárnil desiatky filmových úloh, moderoval stovky hodín zábavných programov a svoj hlas prepožičal Jeanovi-Paulovi Belmondovi. Aj preto získal prezývku „český Belmondo“.

„Lingua Slavus, natione Hungarus, eruditione Germanus.“ V preklade: „Jazykom Slovák, národom Uhor, vzdelaním Nemec.“

Počuť to stále častejšie – ak spadneme do ruskej sféry vplyvu, odchádzam zo Slovenska. Je to akási červená čiara, za ktorou už akoby nemalo zmysel vzdorovať. Je to naozaj tak? Je čas pomaly sa baliť?

Ľubomír Ďurovič sa narodil 9. februára 1925 vo Važci na Liptove. Na skok tam prišiel jeho otec Ján Ďurovič, evanjelický farár, ktorý žil po krátkom intermezze vo Važci až do konca života v roku 1955 v Skalici. Tých osem synových mesiacov vo Važci však malo preňho kultúrny význam – viažu sa na jeho hypotézu, že základom spisovného slovenského jazyka je mestský jazyk Liptovského Mikuláša, čo popiera celú predstavu o jeho ľudovosti.

V roku 1985 chceli komunisti zneužiť oslavy sv. Cyrila a sv. Metoda na Velehrade. Veriaci ich vypískali. V sobotu Smer predviedol na Devíne podobné zneužitie. Prečo by si to všetci, aj kresťania, mali uvedomiť?

Víťazná snímka je voľnou adaptáciou knihy Aleša Palána, v ktorej autor viedol rozhovory s deviatimi samotármi v českom pohorí Šumava.

Z dvanástich snímok, ktoré boli zapojené do hlavnej súťaže Medzinárodného filmového festivalu Karlovy Vary, získal Krištáľový glóbus slovenský režisér Miro Remo za snímku Radšej zošalieť v divočine.

„Nerozvážny právnik ponížil celú šľachtu, vyššiu i nižšiu, či už je uzavretá hradbami mesta a či sa rozlieva hojne po celej župe. Všetci sme tu vraj len hostia, nájomníci zeme, poddaní, sluhovia, otroci, nevoľníci... Veď nešťastný osud Svätoplukov zbavil jeho biednych pozostalých slobody, olúpil ich o zlato, odsúdil k pluhu, poľným bránam, motyke, rýľu, čakanu, lopate, poskrýval ich medzi drsné vrchy, siahajúce k hraniciam Markomanov a Kvádov. Nad to trpí sa u nás takou nevedomosťou, že rozprávame len po slovensky.“

Prvý prípad smrteľnej nákazy slzovičkovkou na Slovensku nie je dôvodom na paniku, zato je dobrou príležitosťou na diskusiu o biológii, osobnej aj verejnej hygiene a trochu aj o tom, čo nám môžu priniesť zmeny globálnej klímy. Na otázky odpovedá popredný slovenský parazitológ z Trnavskej univerzity František Ondriska.