Existujú hudobné prúdy, ktoré nemajú oficiálne pomenovanie, pretože nemajú ani jasne ohraničenú hudobnú formu. Majú iba určitú umeleckú ideu. Neraz však vplývajú na vývoj hudby a môžu z nich vzniknúť nové štýly. Jeden takýto prúd vzniká práve teraz.

Keď mesto Mýru s

Sedemsto rokov po zániku rádu templárov sa opäť raz (a azda už definitívne) potvrdilo, že obvinenia, pre ktoré bolo toto spoločenstvo zrušené, mali s pravdou len pramálo spoločného. I keď sa to sprisahaneckým teoretikom nemusí páčiť, z množstva tajomstiev, ktoré môžu odhaľovať, jedna významná záhada ubudla.

Zrejme ani Slovensko neminie zákon zakazujúci fajčiť v

„Prebudilo sa všetko, o čom dúfal, že sa už nikdy neprebudí,“​ hovorí Jan Urban. Ako je možné, že sme Putina nechali zájsť tak ďaleko? Západ nechápe, o čo ide Putinovi. Svedčí o tom naivná reakcia Macrona, ktorý volá len o prímerí. Rusi sa dohodnúť nechcú. Putin potrebuje zachrániť len sám seba a to sa nedá urobiť inak ako tak, že ukradne časť Ukrajiny a obyvateľstvo poruští.

Včera uplynulo 30 rokov od začiatku obliehania Sarajeva. Ponúkame vám záznam diskusie, o ktorej Fedor Gál povedal, že bola jedna z najlepších, aké absolvoval.

Nedávno sme uviedli s Janom Urbanom a partiou spolupracovníkov knihu Mýty v nás a kolem nás (Praha, Anaon 2022). Pred niekoľkými dňami som sa vrátil z jej vernisáže v košickom Artfore. Premýšľam o príbehoch ľudí, ktorých som v Košiciach stretol. Počas hektického obdobia spred viac ako troch desaťročí sme sa nestihli pokojne porozprávať. Tie tváre akosi zapadli. A pritom to boli na východnom Slovensku ľudia „prvej línie“.

Českí občania sa po prvý krát stretli so skutočnou krízou a politické strany nevedia vysvetliť, čo sa deje. Nie sú ochotní vzdať sa pohodlia a mnohí sú ochotní spojiť sa s Putinom v nádeji na lecnejšiu ropu a plyn.60 percent populácie podporuje nesystémové politické subjekty.

Národní mýty jsou často jen skrytý nacionální egoismus, alibi pro politické obchodování a víra v kulturní konstrukty po záruční době. Současně však vidíme kolem sebe lidi, kteří otevírají svá srdce, mysli, příbytky, peněženky… potřebným. Tváří tvář přetlaku mudrování, komentářů, informací a svědectví o veřejném prostoru existuje vlastně jediná podstatná otázka, kterou bychom měli klást sami sobě: udělali jsme, s ohledem na svoji pozici a roli ve společnosti, co jsme měli a mohli udělat?

„No teraz rakovina smútku pohltí môj púčik / Vyženie prirodzenú krásu z jeho líc / Navonok nechá len prázdny ducha tieň, / Tak mdlý a úbohý, ako vzhľad chorých maláriou!“ Constance v Kráľovi Jánovi, 3.4.87-90, W. Shakespeare