Aby bolo jasné: Roberta Fica pokladám za horúceho favorita prezidentských volieb. No ani najpopulárnejší slovenský politik nemá v druhom kole istotu. Minimálne v jednom ohľade bude totiž na tom zrejme horšie ako Ivan Gašparovič, nudný víťaz z roku 2009.

Od euroskeptického novinára z .týždňa by ste možno očakávali, že v januári 2014, päť rokov od vstupu Slovenska do eurozóny, bude s gustom pripomínať, že prijatie eura bolo slepou uličkou do Európy eurovalov.

S kolegom Jaroslavom Daniškom sme sa v apríli stavili o fľašu koňaku, či Robert Fico napokon v roku 2014 bude kandidovať na prezidenta. Jaro tie všetky chýry pokladal za umelo živenú tému, ja som ich bral s plnou vážnosťou. Dnes už všetko nasvedčuje tomu, že koňak bude môj.

Martin Hanus a Eugen Korda pred niekoľkými mesiacmi uzavreli so svojim kolegom Jaroslavom Daniškom stávku o to, či Robert Fico bude kandidovať za prezidenta....vyhrali sme!

Martin Hanus, zástupca šéfredaktora .týždňa, komentuje župné voľby.

Ak tento blog číta frustrovaný volič z Banskobystrického kraja, ktorý to chce o pár dní všetkým tam hore ukázať a voliť z protestu Mariana Kotlebu, prosím ho, aby to ešte raz zvážil a v sobotu radšej ostal doma.

V povolebnom Nemecku to vrie: čoraz viac politikov aj médií žiada, aby Merkelovej vláda poskytla azyl Edwardovi Snowdenovi, a to aj za cenu ťažkého poškodenia nemecko-amerických vzťahov. Medzi Nemcami a Američanmi udrela nová doba ľadová. Viac v mojom Nemeckom diári.

S úspechom Mariána Kotlebu v Banskobystrickom kraji je to ešte trochu horšie než to na prvý pohľad vyzerá.

Výsledok českých volieb je unikátny aj v európskom kontexte. Hoci na rozbúrenom juhu EÚ boli v poslednom čase veľmi divoké voľby, česká švejkiáda - so Slovákom a Japoncom v hlavnej a vedľajšej roli – všetko predčila. Tri antisystémové strany obsadia v tamojšej poslaneckej snemovni 47 percent miest.

Patrím ku generácii, ktorá má už dlhšiu časť života vymeranú na samostatnom Slovensku než v Československu. Moja federalistická časť rodiny (a ja s ňou) prežívala na Silvestra 1992 smútok z rozpadu a strach z Mečiara. Ten strach sa ukázal ako predvídavý, so vznikom SR ostane spätý tragický otec zakladateľ. Ale smútok za spoločným štátom už necítim.