Navzdory svojmu veku, Jakub Naod citlivo vníma dianie na Slovensku. Ako vraví: „Sloboda nie je samozrejmá a keď zlomíme nad Slovenskom palicu, tak už tu možno dlho nebude.“ Jeho odhodlanie a vôľu, ktorá z neho vyžaruje, by sme dnes potrebovali viacerí.

PLAN.ART pre vás opäť pripravil víkendový TO DO list.

Chceme patriť k slobodnému svetu, či byť satelitom Ruska? Kto chce odchod z EÚ a NATO? Pod lampu prišli Viera Dubačová, Csilla Droppová a Zuzana Janíčková z Banskej Bystrice, ktoré organizujú protesty za zachovanie európskeho Slovenska.

V roku 1989 sa začala u nás rodiť spoločnosť slobodných občanov, takpovediac ex nihilo. Dnes žije, musí však čeliť silám hroziacim stiahnuť ju späť do ničoty. Obstojíme? To je dnes zaťažkávacia skúška nielen pre Slovensko.

Fico v reakcii odkázal Haštovi a Heretikovi, že hrubo zneužili svoje profesionálne poslanie na politické ciele a u množstva ľudí stratili úctu a rešpekt.

Ak pôsobíte v oblasti kultúry, možno sa niekedy cítite ako v alternatívnej realite. Pravdepodobne v počítačovej hre typu Doom, kde sa pohybujete po tmavých tuneloch a útočia na vás všelijaké hrozné bytosti.

V priemere strávime v práci 90-tisíc hodín, čo je približne tretina nášho života. Pracovné prostredie, firemná kultúra a vzťahy na pracovisku majú pritom výrazný vplyv na to, ako sa cítime.

Zakaukazsko nikdy nebolo oázou pokoja, ale tak to už býva. Niektoré miesta vďaka svojmu geniu loci priťahujú ľudí viac ako iné a Gruzínsko za Kaukazom túto špecifickú príťažlivosť má. Mnohí sa po svojej prvej návšteve vracajú a mnohí sa aj sťahujú. Ako mi povedala jedna Gruzínka s čečenskými predkami: „Gruzínsko vás svojou náručou objíme.“ A potom je už ťažké sa nevrátiť.

Doby kríz bývajú časmi premýšľania základov. To, že sa dnes u nás tak náhle a v tak veľkom množstve vynárajú spory o „civilizačnej príslušnosti“ Slovenska, o tom, čo je „Západ“, čo sú „európske hodnoty“, nie je zďaleka len príznakom našej domácej politickej krízy.

Jednou z pre Slovensko životne dôležitých otázok je jeho geopolitické ukotvenie. Sme súčasťou Západu s jeho slobodou alebo Východu, kde nad slobodou prevažujú záujmy hŕstky mocných? Prečo si stále musíme pokladať túto otázku?