Zakladajúca idea covid automatu, ktorý sa schvaľoval kedysi pred tromi mesiacmi, bola vniesť poriadok a základnú predvídateľnosť do chaosu vyhlasovania a odvolávania pandemických opatrení. Podarilo sa?

Bez ohľadu na to, či demokrati  spustia proces impeachmentu,  alebo sa aktivuje ústavný dodatok o  nespôsobilosti prezidenta, v  Trumpovom politickom odkaze všetko prepíšu apokalyptické obrazy, ktoré sa minulý týždeň v  stredu odohrali okolo Kongresu.

Najtristnejšiemu z januárov, aký kedy zažilo demokratické Slovensko, nasadil korunu „kontinuálny dobrovoľný skríning“. Vraj kompromis medzi premiérom, ktorý presadzoval celoslovenský test víkend čo víkend, a  zvyškom koalície...

Scenár, ktorý sa zdal na jeseň vysoko nepravdepodobný, naberá čoraz reálnejšie kontúry. Gradácia konfliktov vnútri koalície a komplexnosť problémov je natoľko výbušná zmes, že vládnutie v dnešnom formáte sa nemusí dožiť leta.

Ak sa demonštrácie za prepustenie Navaľného, aké prebehli od Moskvy po Jakutsk, opakovali aj po uzávierke tohto textu, je celkom možné, že ruská opozícia pôjde podľa vzoru bieloruského scenára.

Ak sa začiatkom mesiaca dalo napísať, že zo slovenského primátu v covidových úmrtiach netreba robiť drámu, tak týždne udržiavania si tohto „prvenstva“ sú už poplašnou správou prvého stupňa. A marazmu nevidieť konca.

Tisíce obetí pandémie, notoricky sa vlečúca politická kríza a život s oklieštenými slobodami sú tri rany, ktoré deň po dni píšu najpohnutejší kus dejín demokratického Slovenska. Dokedy?

Do vlády Eduarda Hegera, ktorú prezidentka vo štvrtok vymenovala, sa premieta predovšetkým viera, že môže byť pre štvorkoalíciu čosi ako nový začiatok. Môže?

Už prvý týždeň Hegerovej vlády potvrdil zlé predtuchy ľudí, ktorí zotrvanie Matoviča ako člena vlády vnímajú ako kritickú prekážku normálnosti. Škandálny výlet do Moskvy na rokovania o vakcíne to len ilustruje.

Rok dvoch dvadsiatok vojde do kroník tým najhrubším písmom na celom svete,  avšak pre Slovensko bol výnimočný dokonca aj bez koronavírusovej pandémie. V akom zmysle?