V redakcii sme si položili otázky, ktorými sa chceme dostať k podstate diania okolo nás a v nás. Skúste si ich položiť s nami a skúste sa inšpirovať odpoveďami 9 ľudí.

Slovensko zažíva svoj cyklus boja slobody s neslobodou, teraz k nemu pribudli aj ťarchy v okolitom svete. Ako nerezignovať na dobro a budúcnosť? Cez budovanie komunít? Inšpirácia je v minulosti, ale aj za Atlantikom.

Keď vznikla koalícia Smeru, Hlasu a SNS, hovorili sme tu s Romanom Kvasnicom o tom, čo sa stalo. Dnes už je to rok, tak máme v relácii .pod lampou príležitosť pozrieť sa na veci trošku s odstupom. Ako ten rok prešiel, čo sa počas neho stalo a čo s tým teraz?

Trestné oznámenie podal lekár Peter Lipták v súvislosti s očkovaním na štadióne Tehelné pole v Bratislave.

Zdá sa, že autokracia sa na Slovensko vrátila „poučená z krízového vývoja“. Rezort po rezorte sa stáva obeťou valcovania v štýle, ktorý už nedbá o pretvárku. A v kontexte medzinárodného diania sa naša dnešná situácia zdá ešte ťažšia.

Ako sme v .týždni písali už pred časom, vo veľkej téme nazvanej Nesvornosť svorky, v koalícii sú trenice a pnutia a línie, pozdĺž ktorých prebieha praskanie. Dnes ho už vidieť úplne zreteľne, ale odhadovať jeho ďalší vývoj by bolo trúfalosťou.

Rok 1989 je podnes annus mirabilis, rok zázrakov. Štvrtok 23. novembra, druhý deň mítingov na Námestí SNP, vystúpil Martin Bútora a povedal:

Vypočítavať dôkazy, že Slovensko je na tom zle, a dôvody, prečo je na tom zle, je už pomaly ohratý deprimujúci refrén. Akoby nás dusila tma.

Martina Bútoru poznám šesťdesiat rokov. Keď som v roku 1964 začal študovať na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, Martin bol o tri ročníky vyššie a študoval iný odbor, ale veľmi rýchlo sme sa našli – spájal nás záujem o súčasné umenie. Naša literatúra, hudba, divadlo, výtvarné umenie, skrátka naša kultúra, najmä tá mladá, v tom čase odstraňovala nánosy stalinistického schematizmu, ktoré na nej zanechali päťdesiate roky.

Jsou mezi námi pouhé tři a půl roků. Co je to, vzhledem k tomu, že ani ty, ani já jsme na směru našich cest nikdy nic neměnili! Nic je to! Tedy pokud jde o hlavu; těla si mohou za tu dobu s námi pořádně pohrát… Nepřeji ti to!