Keď som bol malý chlapec, zdalo sa mi, že dostať sa na hokejový alebo futbalový Slovan je takmer nemožné. Bolo to z Petržalky ďaleko, až cez most, a stálo to celých päť korún.

Náhodou som zažil začiatok ukrajinského povstania. Už asi tridsiatykrát som prišiel do Kyjeva, a to práve v noci na 30. novembra, keď zvláštna polícia Berkut surovo rozohnala protestný tábor „Euromajdan“.

Cítime ju, keď si umývame zuby, nedá nám pokoj ani cez deň, keď si po jedle dáme do úst žuvačku. Na večer sa nám hojdá v zaliatom čaji, aby upokojila naše nervy a uvoľnila pľúca. Vždy iná a vždy tá istá mäta.

Tie dve knihy vyšli koncom minulého roka. Medzi psem a vlkem Sašu Sokolova a Metelica Vladimíra Sorokina. V čase olympiády v Soči nastal správny čas na ich čítanie.

Milí priatelia. Sloboda má v sebe zradný rozmer neporozumenia. Ste slobodný, nikoho neohrozujete, no vždy sa nájde niekto, kto by vás chcel napchať do šablón vlastného nešťastného života. Pre vaše dobro. O nič iné nejde. Najabsurdnejšie na tom je, že tí, čo vás chcú spútať, nie sú ani sudcovia, ani dozorcovia. Sú to samotní väzni a niekedy to ani nemyslia v zlom. Namiesto toho, aby sa zbavili pomyselných pút, nasadia ich aj vám. Chcú, aby ste lamentovali s nimi, aby ste spútavali iných, aby ste sa vzdali, zhrbili a kráčali na galeje, lebo presne takto sa to má. Z hlbín detstva sa mi vynára skutočná filmová postava. Hrdina. Vo filme nikdy nehral, ale nehral ani svoj život.

Nový román nemeckej spisovateľky Kathariny Hageny má názov O spánku a mizení. Presne o to v ňom ide: o zaspávanie, miznutie, odchádzanie, ale aj o objavovanie zmiznutého.

Svet sa prudko urbanizuje a mnohé mestá, ktoré na to nie sú pripravené, ohrozuje deštrukcia masových rozmerov. Hrozba sa môže nazývať aj takto: Milión mŕtvych za 30 sekúnd.

Je Maďar, živí sa ako farmár v Krásnohorskom Podhradí. Časť svojich pozemkov daroval Mariánovi Kotlebovi a stal sa členom jeho strany. Rozhovor so Štefanom Szaniszlóom je preto aj sondou do myslenia kotlebovcov.