Bolo to také zvláštne okrúhle výročie Nežnej revolúcie. Určite som nebol sám, komu (bez akejkoľvek rezignácie) napadlo, že ideály Novembra prehrali. Že zlo, ktoré sme odplašili z našej krajiny sa vrátilo, teraz sa mstí za všetky tie roky a pravda a láska sa krčí niekde v podzemnom kryte.

Už viackrát, a v týchto dňoch novembrových spomienok nadovšetko, som sa pristihol pri tom, že míňam nadmieru energie na prinútenie sa k optimizmu, na „vyžmýkanie“ posledných zvyškov viery v možnosť nejakej zmeny k lepšiemu. Nie zázračného skoku do svetlého zajtrajška. Stačilo by, keby sa prelomil ten bludný kruh prehlbujúceho sa úpadku.

Polícia v demokratických krajinách pomáha a chráni. V autokraciách je slúžkou moci. Nedávno nami otriasla vražda neagresívneho človeka bez domova policajtom. Bolo to zlyhanie jednotlivca alebo systémová chyba? Budeme sa báť „príslušníkov“ úplne bez príčiny ako za bývalého režimu?

PLAN.ART pre vás opäť pripravil víkendový TO DO list.

Ústup od racionality je vidieť nielen u nás, ale aj v USA – Donald Trump vidí v Ukrajine vinníka vojny, chce zabrať Grónsko, za ministra zdravotníctva menoval antivaxera. Čo sa to deje a ako sa to skončí? Rozhovor .týždňu poskytla významná americká historička Marci Shore.

Môžeme sa právom sťažovať na domáce pomery, no niečo znepokojivé sa deje aj s ostatným svetom. Aj v demokraciách zaznievajú z najvyšších pozícií prejavy militantnej iracionality. Vydržia to zastupiteľské inštitúcie? Vydržíme to my?

Na Slovensku sa roky riešia základné otázky – nekradnúť, neklamať, neunášať a nevraždiť. A nepatriť do neslobodného ruského sveta. Zrazu však bojujeme o ešte základnejšie pravdy: Zem nie je plochá, očkovanie pomáha. Čo sa to deje? Pod lampou je sociológ Michal Vašečka.

„Na vysočinách zámku, na Trenčíne / sedí si Matúš, jako pán si tróni, / čokoľvek žije v považskej doline, / pánovi Váhu všetko sa to kloní / a vlny Váhu, kadekoľvek plujú / jeho meno, moc, slávu oznamujú.“

„Žigmund si do vysokého veku udržal majestátny vzhľad. Svojou priateľskosťou si získal každého, s kým prišiel do styku. Jeho vysoká postava, svetlé vlasy a dlhá, pestovaná brada mu dodávali niečo veliteľské a podmanivé. Jeho vystupovanie ho predurčovalo na to, že bol od začiatku považovaný za kráľa kráľov.“

Dlhý názov tejto časti série o olovrantoch znie: Olovrant u starých rodičov v byte na ulici Mateja Bela, kde som bol „v službe“ každý druhý týždeň do roku 1957 vrátane.