Je to senzačná správa. Najhľadanejší balkánsky vojnový zločinec, zodpovedný najmä za Srebrenicu a ostreľovanie Sarajeva, generál Ratko Mladič je dolapený.

V poslednom čase som dostala niekoľko dobre mienených odporúčaní od svojich priateľov a známych, že si musím prečítať knihu Toma Hodgkinsona: Líný rodič (v slovenskom vydaní je to preložené trošku jemnejšie a nepresnejšie ako Pohodoví rodičia). Konečne vraj niekto dostal rozum.

Odchádzame zo Stoky. Najprv z Víťazstva, ktoré je apoteózou divadelnej obsesie a svedectvom ľudskej sebadeštrukcie, potom z Pokusu ako Uhlárovej monogamnej obsesie divadlom. Intenzívne divadlo, silný kontrast kreativity a ničivosti. Ako v nedávno vydanej veľkej knihe Cvernovka, o ktorej neviem povedať, či je poctou architektom, dizajnérom, výtvarníkom, režisérom, fotografom, ktorí tento chátrajúci priestor napriek všetkému oživili a vniesli doň kreativitu, alebo záznamom ničivého pudu vládnuceho Bratislave, lebo „tvár Bratislavy dnes veľmi rýchlo stráca jednu vrstvu po druhej“.

Čo urobia dvaja dobrí priatelia, muž a žena, uprostred veľkomesta plného zaneprázdnených ľudí, keď zistia, že sú obaja opäť nezadaní? Dajú sa dokopy a zo svojho randenia vytvoria umelecké dielo.

Nedeľné návštevy sú všade na svete iné, ale všelikde sa stáva, že hostí pri odchode niečím dobrým nabalia. Dobromyseľne vnútia koláče, rezne alebo hoci malý suvenír. A tak je to aj na Filipínach. Majiteľka drevenej chalúpky a ryžových polí okolo nej mi pri rozlúčke vložila do rúk živú sliepku. Mladučké biele kura. Milá starenka na osamotenej filipínskej farme sa nám tak chcela odvďačiť za návštevu – za to, že mala vo svojich osemdesiatich rokoch prvýkrát možnosť vidieť cudzincov. Povedala, že na nás nikdy nezabudne. Preto som pri chalúpke uprostred ryžových polí, paliem a lesa, ďaleko od civilizácie, dostala kura. Vraj aby som nám v dedine na večeru pripravila filipínske kuracie adobo.

Maliarke Jane Farmanovej sa práve tento týždeň v Galérii mesta Bratislavy končí výstava obrazov s témou dievčenstva pod názvom V znamení panny. Jeden z jej obrazov Červená zem môžete vidieť aj na nádherných plagátoch predstavenia SND Nevesta hôľ.

Dnes, vo štvrtok 22. 11. si Američania pripomínajú Deň vďakyvzdania. Od roku 1941 je to v USA štátny sviatok. Založili ho po príchode do Nového sveta tzv. Pilgrim Fathers, Pútnici. Prinášame preklad textu, ktorý od roku 1961 vychádza každoročne na Deň vďakyvzdania ako úvodník v americkom denníku Wall Street Journal.

Vážené Rómky, Rómčatá, vážení Rómovia, píšem vám otvorený list s prosbou, aby ste si ho prečítali a zobrali si k srdcu úprimné prosby v ňom a aspoň ústne ho šírili ďalej.

Spisovateľ Petr Placák vyhral po 22 rokoch súd s príslušníkmi štátnej bezpečnosti, ktorí ho v lese zbili. Prečo až po 22 rokoch?

Ak si chcete pripomenúť zašlé časy mečiarovského denníka Slovenská republika, čítajte denník Pravda. Je to síce chabá pripomienka, chýbajú tu Jánovia Smolcovia, ani sa tu nezverejňujú podvrhy. Ale s normálnou žurnalistikou to nemá nič spoločné.