V piatok deviateho marca sa ľudia, ktorí bojujú za slušné Slovensko, zhromaždili aj v Prahe. Na tomto tichom zhromaždení za Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú postupne vystúpili Jaroslav Kmenta, Martin C. Putna, Tereza Nvotová a Fedor Gál.

Majú tie protesty vôbec význam? Máme šancu na lepšiu vládu? Kto nám bude vládnuť a nebudú to znova tí istí – alebo úplne rovnakí – len navonok v inom kabáte?

Rozlúčková reč, ktorú dnes predniesol podpredseda vlády a minister vnútra Robet Kaliňák, mala zaznieť pred niekoľkými rokmi.

Rovnako, ako zvyšok Slovenska, v pondelok 26. februára aj študenti so zhrozením prijali informáciu o vražde mladého investigatívneho novinára a jeho snúbenice.

Fico chce po desiatich rokoch odísť. Neporazený vo voľbách a dobrovoľne. Prečo sa rozhodol pre túto cestu odchodu? A ako sa jeho odchod líši od cesty Mikuláša Dzurindu, Ivety Radičovej či iných svetových lídrov?

Klement Gottwald a jeho súdruhovia nás vo februári 1948 obliekli do zvieracej kazajky s gráciou, lebo sa dobre naučili, že nie je dôležité, ako to v skutočnosti s režimom je, ale

Udalosti posledných dní mali niekoľko hlavných línií. Tie rozhodovali o tom, ako sa bude vyvíjať možno najväčšia politická kríza v našich dejinách. Toto sú príbehy dvoch z nich: Mosta-Híd a prezidenta Kisku.

Na zhromaždení Za slušné Slovensko v Leviciach predniesol Jozef Hašto prejav, v ktorom zhrnul, čo nám vláda Smeru skutočne priniesla a ako by sa mala verejnosť po vražde novinára a jeho snúbenice zachovať.

Tak ako sme sľúbili, pozorne sledujeme kroky tejto vlády a špeciálne nového ministra vnútra pána Druckera. Preto sme sa po dohode s organizátormi z ostatných slovenských krajov spoločne rozhodli, že zvolávame opätovne verejné zhromaždenia.

Predo mnou leží odznačik s nápisom # All for Jan a z neho sa usmievajú muž a žena, ktorých zabil nájomný vrah. Janko je môj bývalý novinársky kolega. Nepoznal som ho dobre.