V jednej nedávnej .lampe použil tento výraz František Mikloško. Mieril ním presne. Presne na neuralgický bod našej spoločnosti. Sme zapečení v pragmatizme, ktorému sme prepadli.
Náš anjel strážny. Zvedavé dobráčisko. Autentický atašé našich kultúrnych životov. Večný zmierovateľ sporov. Džentlmen, rebel so srdcom zo zlata a hlavou plnou snov.
Len nedávno si mi rozprával, aké je to v .týždni po odchode kolegov. Netušili sme, že onedlho budem do .týždňa písať tieto vynútené riadky, aby som sa s tebou navždy rozlúčil.
