Ulicami mesta sa v piatok večer ozvú pokrievky, symbol nenásilného odporu a občianskej odvahy. Protestný pochod „My sme Európa“, organizované občianskou platformou Nie v našom meste v spolupráci s iniciatívami Mier Ukrajine a Mestá za demokraciu, má jasné posolstvo: Slovensko patrí do Európy a nie pod sféru vplyvu autoritárskeho Ruska.

Nepotrebujeme prejavy súcitu ani ľútosť, ale predchádzanie tragédiám. To je však možné dosiahnuť len tak, že nebudeme šíriť nenávisť, podnecovať násilie ani dávať priestor myšlienkam, ktoré spochybňujú ľudskú dôstojnosť a základné práva.

Do Európskej únie sme vstúpili potom, ako sa referenda zúčastnila o niečo viac ako polovica (52.15%) oprávnených voličov, z ktorých väčšina kladne odpovedala na otázku, či súhlasia s tým, aby sa Slovenská republika stala členským štátom EÚ.

„Nehovorím o rekonštrukcii vlády, hovorím o otvorení koaličnej zmluvy, ktorá potom bude viesť asi k nejakým posunom na ministerstvách,“ uviedol Kaliňák.

Na proteste sa zhromaždilo niekoľko tisíc ľudí z rôznych častí Slovenska.

Šimečka uviedol, že ukrajinský prezident má záujem o dobré vzťahy a spoluprácu.

Bude to rok, v ktorom sa lídrom slobodného sveta v čase viacerých kríz stane Donald Trump, a bude to rok, v ktorom sa Slovensko rozhodne, či zo slobodného sveta odíde. Bude to teda svetová aj domáca dráma storočia.

Mal to byť štandardný profilový rozhovor. Niečo o tom, ako sa dievčina z Trnavy vyberie do sveta a ako sa stane jednou z tých, ktorých pre nezainteresovaných predstavujem porovnaním s futbalom: miesto, kde tancuje, je niečo ako Liverpool FC a to, čo znamená v branži, je niečo ako Ronaldo či Messi. Ani nie desiatka jedincov, solitérov tanečného umenia zo Slovenska sa naozaj zapísala medzi svetové špičky a našu pozornosť si zaslúžia. Ona je jedna z nich. Dlhé roky sólistka a neskôr prvá sólistka Wiener Staatsballett, primabalerína, ktorá zatancovala všetko, o čom baleríny snívajú, a aj na scénach, o ktorých baleríny snívajú. Na krátky čas sa stala témou slovenskej tlače. Ale nie kvôli baletu. Nina Poláková.

Večná škoda, že Gabriel García Márquez nenavštívil našu malebnú Trnávku. Možno by dnes bola literárna veda obohatená o pojem mágiko realismo con estilo Trnávka.

Irónia má trojakú podobu – paródie, travestie a pastiša. To tvorí aj rozpätie ironických obrazov Marcela Mališa Koniec srandy na výstave v Galérii 19 (5. decembra 2024 – 17. januára 2025).