V nedeľu uplynulo 70 rokov od začiatku deportácií Židov zo Slovenska počas vojnového štátu. Ak by sme v novodobých slovenských dejinách mali hľadať najhorší moment, nemali by židovské deportácie konkurenciu; ich rozsah, aktívna podpora vtedajšej politickej elity národa, ale aj tichý súhlas alebo prinajmenšom mlčanie väčšiny z nich robia morálne dno, ku ktorému sa treba vracať, pripomínať si ho, činiť pokánie.

Necelý týždeň pred slovenskými parlamentnými voľbami budú iné ostro sledované voľby – hoci ich výsledok je ešte predvídateľnejší ako ten slovenský. Zaváži veľkosť krajiny: 4. marca budú Rusi voliť prezidenta. Otázkou nie je, či Vladimír Putin zvíťazí, ale či Vladimír Putin zvíťazí už v prvom kole. Donedávna by takáto otázka bola zbytočná, Putin je najpopulárnejší politik Ruska. Od vlaňajšej Arabskej jari však o svojej „jari“ hovorí veľa krajín. Vlna demonštrácií v hlavnom meste inšpirovala niektorých hovoriť aj o Moskovskej jari.

Lord Ismay, britský generál a prvý generálny tajomník NATO, sa najviac preslávil vetou o hlavnom účele Severoatlantickej aliancie ako kľúčovom vojensko-politickom spojenectve medzi Amerikou a Európou. Účelom NATO malo byť udržať Rusov „vonku“, Američanov „vnútri“ a Nemcov „pod kontrolou“.

Obama viac ako Blízky východ pokladá za prioritu Áziu. Turecko namiesto Európy vidí ako svoju prioritu Blízky východ. A Európa vidí ako svoju prioritu vlastnú záchranu, veľmi nevníma okolitý svet a má tak v tomto svete čoraz menší vplyv. Aj takto sa dá zhrnúť bližiaci sa koniec roka 2011.

V amerických republikánskych primárkach sa kandidáti obviňujú z „flip-flopov“ čiže zo zmeny názoru či pozície voči niektorej otázke. Celé primárky zvonka vyzerajú ako súťaž flip-flopperov.

Newt Gingrich, uchádzač o republikánsku nomináciu na amerického prezidenta a bývalý šéf republikánskej väčšiny v Kongrese, často hovorí nahlas veci, o ktorých iní skôr mlčia. Tak ako v prípade série atentátov na iránskych jadrových vedcov, ku ktorým dochádzalo v posledných dvoch rokoch.

Jedným z paradoxov škandálu s názvom Gorila je, že ukracovanie štátu o peniaze počas privatizácie a následné rozdeľovanie si ohromných úplatkov, rozdávaných pri tomto ukracovaní, sa dialo počas najúspešnejšej vlády posledných dvoch desaťročí, a dokonca s vedomím a podporou viacerých jej členov. Tom Nicholson dobre hovorí, že človeka, ktorý spláca veľkú hypotéku a jazdí na škodovke, musí z tých miliónov a miliónov, ktoré poletujú počas gorilích rozhovorov vzduchom, zamraziť.

Minulý týždeň uplynulo 70 rokov od útoku na Pearl Harbor a vstup Spojených štátov do druhej svetovej vojny. Poučením z vývoja pred začiatkom vojny bolo, že politika ústupkov, appeasementu, ktorú voči Hitlerovmu Nemecku uplatňovala Chamberlainova Veľká Británia a Daladierovo Francúzsko, bola cestou do pekla. Vrcholom appeasementu bola „zrada Západu“ v Mníchove v septembri 1938, keď Daladier a Chamberlain vydali Hitlerovi Československo. Výsledkom nebol mier, ale politicky, vojensky a strategicky posilnené Nemecko a následne svetová vojna.

Americké prezidentské voľby budú v novembri 2012. Viac ako rok pred týmito voľbami však už republikánski uchádzači o nomináciu majú za sebou sériu televíznych debát a prieskumov popularity. Obraz, ktorý ponúkajú tieto prieskumy, je zvláštny. Dlhodobo druhý sa vo väčšine týchto prieskumov objavuje kandidát, ktorý zrejme napokon nomináciu získa, bývalý guvernér Massachussets Mitt Romney. Na prvom mieste sa však už stihli vystriedať viacerí: podnikateľ Donald Trump, kongresmanka Michele Bachmannová, texaský guvernér Rick Perry alebo – to je ten najnovší veľký prieskum z minulého týždňa – podnikateľ Herman Caine.

Začnime politickým príbehom, hoci o politiku v tomto texte až tak nejde. Minulý týždeň sa v priamom televíznom prenose pohádali texaský guvernér Rick Perry a kongresmanka z Minnessoty Michele Bachmannová. Obaja chcú kandidovať za prezidenta, sú obľúbencami Tea Party, dnes najmocnejšieho prúdu v rámci republikánskej strany, a preto sú v čomsi aj najväčšími rivalmi. O čo sa pohádali?