Z času na čas otváram Máraiho denníky. Naslepo. Skoro vždy ma čaká poriadna „šleha“.

Pravidelný beh má vraj na psychiku rovnaký efekt ako antidepresíva. Väčšina tých, čo antidepresíva dlhodobo berú, by ich mohla pokojne nahradiť športom.

Pred 25 rokmi divadlo Stoka uviedlo svoju prvú hru. Pred 10 rokmi sa muselo vysťahovať z priestorov na Pribinovej ulici. Budova už neexistuje, no Stoka funguje dodnes.

Punková scéna je tá, čo ma vždy znovu vzkriesi. Je to s ničím neporovnateľný autentický svet. Niežeby na nej nebolo veľa balastu, tak ako všade.

Z času na čas otváram Máraiho denníky. Naslepo. Skoro vždy ma čaká poriadna „šleha“. Napríklad tento zápis z roku 1944: ...

Táto „hra o tróny“ ich všetkých vyčerpala. Tváre majú strhané, za tých pár dní zostarli o dvadsať rokov. Iba Sulík vyzerá akýsi zrelaxovaný. Asi mu padol kameň zo srdca.

Nestačím sa diviť. Do Sulíka si teraz každý rád kopne. Vo výskoku, v piruete. Až neuveriteľne ľahko, ako v zlom kung-fu filme.

Dva silné umelecké zážitky tejto jesene: Jana Beňová a jej posledná kniha Honeymooooooooon. Skutočný masterpiece. 

V bratislavskej kaviarni Urban House na Laurinskej 14 sa dnes odohráva spomienka na nášho vzácneho kolegu a kamaráta Juraja Kušnierika. Príďte.

Neboli sme žiadna disidentská rodina. O disidentoch sa v mojom okolí ani nešepkalo. Zato si pamätám tie otvorené obálky s časopisom Scientific American v našej poštovej schránke.