Amerika bola udržiavateľkou svetového poriadku založeného na rešpektovaní pravidiel. Tí, ktorí sa dnes tešia, že Amerika opúšťa svoje postavenie hegemóna, by však nemali čakať spravodlivejší svet, hovorí Jeff Gedmin z americkej Middle East Broadcasting, ktorý kedysi viedol Rádio Slobodná Európa.

PLAN.ART pre vás opäť pripravil víkendový TO DO list.

Keď v roku 1989 padol komunizmus, hlavnou emóciou v Československu, ale aj širšie vo svete, bola radosť a nádej, že veci sa zmenia k lepšiemu. Dnes sú dominantnou emóciou obavy. Dá sa pred rozšíreným strachom brániť? Odpovedá psychiater Jozef Hašto.

Po prvýkrát po takmer 34 rokoch vychádza album Richarda Müllera, na ktorom nie je podpísaný on, ale kapela, ktorá bola štartom jeho cesty k sláve – Banket. Jeho názov je Slovenská strela a je to dobrý dôvod nielen na rozhovor, ale aj pripomienku, čo Müller pre našu scénu znamená.

Najstarší festival aj tento rok zaradil do svojho programu slovenský film. Po Petrovi Kerekesovi, Ivanovi Ostrochovskom či Pavlovi Pekarčíkovi uviedla v Benátkach svoju novinku Otec scenáristka a režisérka Tereza Nvotová.

Pri Emilovi Bellušovi je hlavným zdrojom poznania monografia Matúša Dullu Emil Belluš (2010). V komprimovanej (zhutnenej) podobe je kapitolou Dejín architektúry 20. storočia na Slovensku Matúša Dullu a Henriety Moravčíkovej (2002).

Festival pripravuje Občianske združenie Spomienka na Deža. Programom spojí generácie, odkazy na detstvo, hudobné spomienky, výtvarníkov, muzikantov i tvorenie v priamom prenose.

Slam poetry, alebo poetry slam, ako znie názov tohto žánru mimo strednej Európy, je fenomén, ktorý je s nami viac než 40 rokov. Jeho počiatky sú pevne zviazané so Chicagom, New Yorkom a s dvojicou básnikov Marc Smith & Bob Hollman. Dnes však prebiehajú národné majstrovstvá v desiatkach krajín, rovnako sa usporadúvajú i majstrovstvá kontinentálne či majstrovstvá sveta.

Bol to sochár, vizionár aj rebel. Juraj Bartusz, ktorý nás opustil tento týždeň, zanechal v slovenskom výtvarnom umení neprehliadnuteľnú a členitú brázdu, zaliatu živou vodou kreativity. Na Bartusza spomínajú známe osobnosti scény ako na neúnavného experimentátora, tvorcu s presným pohľadom, hudobníka, ktorý dokázal spojiť statický objekt s performatívnou akciou.

V „postfaktuálnom“ svete plnom hoaxov, šarlatánstva a pseudovedy je veda najsilnejším svetlom a nádejou, že svet sa neprepadne do nevedomosti. Nedávno boli vyhlásení laureáti Nobelovej ceny a to je dôvod odskočiť od nepeknej geopolitiky ku kráse vedy.