Slovenská premiérka má v českých médiích slušný rating. I v době ekonomické krize, kdy se evropská i americká média zaměřují především na domácí potíže, budí Iveta Radičová mírně nadprůměrný zájem.

V marci uplynulo desať rokov, odkedy sa značka Slovenského futbalového zväzu spája so sloganom „Spojme sa pre futbal“. Pol roka po riadnej konferencii zväzu možno povedať, že náš futbal nebol nikdy rozdelenejší.

Ani neviem, kde začať tento príbeh. Vyzeral ako ilúzia a sen, pretváral sa v čase nevyspytateľných 13 mesiacov. A skončil sa krásne, dojímavo, veľkou, doteraz nepoznanou radosťou. Sneh v Chorzowe sa roztopil prívalom našej futbalovej eufórie. Vrátila sa, hoci sme si mysleli, že jej už niet. Sme na majstrovstvách sveta!

Nedrukuje žiadnemu európskemu veľkoklubu, skôr má rád dedinskú ligu a zásadne drží palce outsiderom. Futbal sleduje neustále, no tvrdí, že sa z neho vytratil esprit časov minulých. Práve o nich napísal svoju prvú futbalovú knižku. Publicista Samo Marec.

Ani tento rok nám, zdá sa, nehrozí, žeby sme na dovolenke vypli, prestali myslieť na to, kam sa tento svet rúti, a poriadne sa nudili. Z kníh, ktoré sa zišli v tejto ankete, to vyzerá na znepokojivé leto.

Je to 350 km. Neexistuje vzdialenosť, ktorú by neprekonal futbalový fanatik, ktorý chce vidieť svoj tím. Tých 350 km je nič v porovnaní s cestou, ktorú o týždeň absolvujú slovenskí priaznivci, ochotní vidieť našu reprezentáciu na Majstrovstvách sveta v Južnej Afrike. Tristopäťdesiat kilometrov, takú vzdialenosť sme spolu s tromi tisíckami Slovákov absolvovali autom do Klangenfurtu, kde naša reprezentácia odohrala prípravný zápas s Kamerunom.