Strana Spolu mala v sobotu 25. septembra snem, na ktorom si za nového predsedu zvolili bývalého člena strany Za ľudí Miroslava Kollára.

Úprimne neviem, čo sa v tej strane stalo. Zvalila by som to na egá. Neskúsenosť, smiešny kalkul? Tak ten je to posledné, čo ľudia na Slovensku potrebovali.

Kollár tvrdí, že sa rozhodol kandidovať na základe výzvy viac ako stovky členov strany.

Miroslav Kollár bol do parlamentu zvolený za stranu Za ľudí, z ktorej však odišiel a vstúpil do strany Spolu. Po štyroch mesiacoch členstva v nej sa uchádza o predsednícku stoličku, kvôli tomu, že jej súčasný predseda Juraj Hipš preferuje fúziu Spolu s PS, čo sa podľa Kollára rovná zániku strany ako takej.

Po neúspešných voľbách opustili stranu Spolu otcovia – zakladatelia. Miroslav Beblavý odišiel z politiky, Jozef Mihál sa vrátil do SaS. Druhým predsedom strany sa stal po dueli s Pavlom Mackom Juraj Hipš. Strana má však dlhodobo podporu na úrovni štatistickej chyby. Quo vadis, Spolu? Podľa Hipša do PS.

Ministerka spravodlivosti minulý týždeň opustila stranu Za ľudí a so šiestimi poslancami vstúpila do poslaneckého klubu SaS. V otvorenom rozhovore hovorí aj o tom, ako Remišová zradila hodnoty slušnosti v politike a ako sa starala len o to, aby si udržala pozíciu vo vláde.

Spôsob predkladania štátneho rozpočtu tento rok plne vystihoval prístup ministra financií k výkonu verejnej funkcie. Slová o transparentnosti sa hodia leda tak pred voľbami, aj keď uznávam, že na konci dňa primárne bude dôležitý nie proces, ale výsledok.

Na stretnutí v Revúcej včera Boris Kollár dostal lieskovú palicu, s ktorou si následne natočil video, ktoré obletelo internet. Vraj mu tú palicu dali nespokojní ľudia v Revúcej, aby mu ukázali, že s takými palicami budú hnať politikov v Bratislave.

Podľa medializovaných informácií majú byť vo vedení Za ľudí nespokojní s Veronikou Remišovou ako predsedníčkou strany.

Poslanec Miroslav Kollár je presvedčený, že časť poslancov Sme rodina sa cielene zapojila do deštrukčnej kampane, ktorej cieľom je spochybniť trestné stíhanie ľudí, ktorí zastávali vysoké funkcie. Za dôležité považuje, aby sa vláda a parlament začali zaoberať fungovaním a personálnym obsadením Národného bezpečnostného úradu.