Môj šéfredaktor aj kolega Juraj Kušnierik si spolu s Petrom Schutzom, mnohými ďalšími novinármi, ale aj výtvarníkmi a nemalou časťou širšej verejnosti myslia, že predseda parlamentu Richard Sulík urobil hrubú chybu, keď Kulichovho Svätopluka neodstránil. Dovolím si mierne nesúhlasiť.

Strauss, Strauss... Pavol Straus? Meno, ktoré masám na Slovensku nič nevraví. V týchto časoch, keď sa každý anonymný jedinec v davoch na námestiach, v uliciach, a hlavne v internetovom priestore oháňa slobodou a demokraciou, nie je dobré robiť si ilúzie. Dvadsaťtri rokov po 17. novembri pocit osamelosti nadobúda kryštalický tvar istoty.

Je ich stále viac. Okupujú historické centrá miest, vozia sa na štylizovaných kočoch a vláčikoch, všetko fotia. Z ekonomických dôvodov chceme, aby ich prichádzalo čo najviac, v skutočnosti sa pred nimi skrývame. Turisti.

Svoboda je v tom úplně nejstarším smyslu slova chápána jako opak otroctví. Podle Aristotela existuje protiklad mezi vyšším a nižším všude v přírodě. Někteří lidé jsou svou přirozeností svobodní, jiní jsou podle své přirozenosti otroky. Je proto normální, že vládne ten, kdo je svým stupněm dokonalosti vyšší. Otroctví je ospravedlněno na základě toho, co je zavedenou zvyklostí ve válce. Poražený má vždy možnost zvolit smrt.

Čo viedlo k iniciovaniu študentského pochodu 16. novembra 1989? Aké spoločenské postoje mali demokratickí študenti a prečo nezaložili vlastnú stranu po vzore Viktora Orbána? Píše jeden z nich, Dionýz Hochel.

Strana Sieť sa rozhodla stiahnuť svoju kandidátku v Bratislave a jej líder vyzval pravicu na jednotný postup proti Smeru. Namiesto potlesku sa však objavili pochybnosti.

Sekulárna spoločnosť jednoducho neexistuje. Moje tvrdenie je tvrdé i paradoxné zároveň, no otázka, či je sekulárna spoločnosť vôbec možná, sa rieši sama, alebo sa skôr sama eliminuje.

Je čas prázdnin a dovoleniek. V tomto období navštevujeme v oveľa väčšej miere ako inokedy kultúrne pamiatky. Prinášame vám príbehy štyroch z nich. Všetky sú príkladne obnovené, alebo sa postupne obnovujú, a získali aj titul Kultúrna pamiatka roka.

Podle dvou nezávislých průzkumů, provedených neziskovou organizací China Partners a Východočínskou univerzitou v Šanghaji, je dnes v Číně asi 40 milionů protestantů – v roce 1949 jich bylo sotva půl milionu.