Včera sa odovzdávala každoročná Cena Dominika Tatarku pre autora výnimočného literárneho diela, ktoré vyšlo v predchádzajúcom roku, napĺňa humanistické tradície slovenskej kultúry a svojím občianskym postojom nadväzuje na duchovný odkaz Dominika Tatarku.

PLAN.ART pre vás opäť pripravil víkendový TO DO list.

„Keď do rúk beriem pero, aby som napísal pár slov o Stodolovi, o majstrovi techniky, o jemnom a pritom pevnom mužovi, cítim, že moje vyjadrovacie schopnosti sú príliš obmedzené, aby som sa k takému človeku zachoval tak, ako si zasluhuje...“

Dominika Tatarku som osobne nikdy nestretol, hoci nechýbalo veľa. V osemdesiatych rokoch minulého storočia som študoval v Bratislave na Lekárskej fakulte a s niektorými medikmi sme udržiavali nepravidelný, zato dychtivý debatný krúžok o knihách, filmoch, jazze a spolužiačkach.

Ruské tajné služby podle investigativního webu The Insider v utajení založily speciální útvar, který je pověřen zvláštními úkoly. Oddíl má například vykonávat vojenské operace na Ukrajině, organizovat sabotáže, páchat politické atentáty nebo unášet Kremlu nepohodlné lidi. Funguje mimo oficiální struktury. Centrum 795 navazuje na „tradiční“ ruské metody zosobněné především rozvědkou GRU, které se ale nyní stávají systematičtějšími.

PLAN.ART pre vás opäť pripravil víkendový TO DO list.

O Michalovi Milanovi Harmincovi, slovenskom architektovi pôvodom z Balkánu, ste s dosť veľkou pravdepodobnosťou dosiať veľa nepočuli. Stál však pri počiatkoch slovenskej architektúry a bez neho by neboli ďalšie mená, tie známejšie.

Žijeme napätú dobu. V duchu 17. novembra prebieha kriedová revolúcia, na námestiach štrajkujú desaťtisíce ľudí, na železniciach sa zrážajú vlaky. Všetky tieto udalosti je potrebné sledovať, ale nesmieme pritom zabudnúť vnímať aj krásu sveta. A jednou z najväčších krás sú svetové mestá.

Ten paradox bije do očí. Nárast vedeckých poznatkov a ich technologické aplikácie ohromujú. Ak by sme naše výpočty založili na optimistických očakávaniach ranej modernity, mali by sme dnes žiť v mieri, všeobecnej prosperite, slobodní od povery, biedy a strachu. A predsa...

Ľubomír Lipták (1930 – 2003) patrí medzi najvýznamnejších slovenských historikov súčasných dejín po druhej svetovej vojne.