Rezort školstva priblížil, že Krišanda prevezme ako štátny tajomník zodpovednosť za oblasť práce s mládežou, rozvoj školského športu a podporu vyučovania slovenského jazyka v zahraničí.

Pôjde o Lanžhot – Brodské plus priechody Starý Hrozenkov – Drietoma, Bílá-Bumbálka – Makov a Mosty u Jablunkova – Svrčinovec.

Postoj Slovenska voči Rusku a Ukrajine je tak trochu záhadou, kým sa naň nepozrieme cez identitu. Aj hrdinstvo Ukrajiny treba vnímať cez identitu. Prečo nie sme slobodnejší ani po oslobodení a prečo Ukrajina de facto zvíťazila? Pod lampou je Alexander Duleba.

Po letech hybridní války to nezní jako úplně překvapivé zjištění, ale podle EU jde zkrátka o popis reality… Toho, jak se Rusko a Čína stále zdokonalují v oboru ovlivňování veřejného mínění a v práci na destabilizaci demokratické společnosti. Obě země k tomu využívají vedle jimi placených médií i moderní techniku: botnety, deepfake videa, falešná média i umělou inteligenci.

Poverená šéfka USAGM Kari Lakeová informovala, že dohoda o financovaní vo forme grantu na rok 2025 vo výške 77 miliónov dolárov je opäť v platnosti.

Martin Knut je výtvarník, ktorý patril medzi najvýraznejšie talenty svojej generácie, ale veľmi skoro ho zvábila reklama. Je jedným z tých, ktorí tu vytvárali kreatívny biznis. Po dvadsiatich rokoch sa rozhodol, že maľovanie bude opäť jeho priorita a bude sa venovať len umeniu, poradenstvu a Lige za duševné zdravie, ktorej je predsedom.

Hovorí, že súčasné vedenie SHMÚ a rezort životného prostredia robia jeho prácu dlhodobo neznesiteľnou. Ministerstvo reaguje, že do diania v SHMÚ nezasahuje a ide mu len o to, aby si ústav plnil svoje úlohy.

Prvý raz som si naplno uvedomil Pavla Bindera v roku 1999 na výstave v Trnave, v Koniarkovej galérii, kurátorkou bola Zuzana Bartošová. Binderove sochy zarámovala osteniami dvier, ktoré prechádzali z jednej miestnosti do druhej. Vyzerali neskutočne, latentne.

Ľubomír Ďurovič sa narodil 9. februára 1925 vo Važci na Liptove. Na skok tam prišiel jeho otec Ján Ďurovič, evanjelický farár, ktorý žil po krátkom intermezze vo Važci až do konca života v roku 1955 v Skalici. Tých osem synových mesiacov vo Važci však malo preňho kultúrny význam – viažu sa na jeho hypotézu, že základom spisovného slovenského jazyka je mestský jazyk Liptovského Mikuláša, čo popiera celú predstavu o jeho ľudovosti.

Ukončili sa zároveň sanačné práce na farme v Bake, sanovať sa bude na farme v Lúči na Ostrove.