Turecko v ére svojho premiéra Recepa Tayyipa Erdogana zohráva významnú regionálnu a globálnu rolu, ktorá naplnila jeho lídrov hrdosťou i ambíciami. Problémy za hranicami však čoraz väčšmi pripomínajú, že ani turecký príbeh nie je rozprávka.

Koncom apríla si Arméni pripomínajú najtragickejšie obdobie svojich dejín – genocídu z rokov 1915 až 1918, keď Osmanská ríša systematicky vyvraždila podľa odhadov 800-tisíc až 1,5 milióna príslušníkov tohto národa.

Turecko zanechalo stopu ako jedna z najvplyvnejších krajín v celom prvom desaťročí tretieho milénia. Aj začiatkom tohto nového desaťročia bude Turecko vďaka svojej polohe, historickému dedičstvu, kultúrnej hĺbke, vzdelanej mladej populácii, rastúcej ekonomike a zahraničnej politike nenahraditeľnou krajinou vo svete.

Ešte v októbri 2010 vyhlásil Klaus Regling, ktorý vedie Európsky finančný stabilizačný nástroj (EFSF, zvaný familiárne euroval), že ani Írsko, ani Portugalsko pomoc z tejto novozaloženej inštitúcie nepotrebujú, pretože ich vlády si svoje finančné problémy budú riešiť samy. K jeho názoru sa pridal aj premiér Luxemburska Jean-Claude Juncker, predseda zasadaní ministrov financií krajín eurozóny. Írsko podľa neho nemusí utekať pod „európsky dáždnik“.