Závisieť to bude podľa slov Borisa Kollára od toho, kto sa prihlási.

V takzvanom demokratickom tábore, takzvane napravo od stredu, je šanca na vznik strany, ktorá by mohla situáciu konečne vyjasniť a priestor samotný na mnoho rokov vyčistiť.

Ján Budaj a Milan Kňažko sformulovali v lete 2019 trojbodový manifest demokratickej zmeny Slovenska. Bol to asi najambicióznejší program po Novembri 1989.

Prieskum bol realizovaný od 2. do 7. novembra a simuloval prvé i druhé kolo prezidentských volieb.

Oslavujeme 34 rokov od Novembra 89 a 17. november je už aj štátnym sviatkom – to sa podarilo. O tom, či sa podarilo aj to ostatné, čo z hodnôt Novembra zostalo, hovoríme s ľuďmi, ktorí boli pri tom: s Petrom Zajacom, ktorý vtedy zakladal VPN, a Františkom Mikloškom, tiež zakladateľom VPN a neskôr členom KDH.

Sloboda, na ktorej cestu sme s tápaním nastúpili pred 34 rokmi, nebola a nie je spočinutím na konci dejín. Správanie dnešnej novej moci nám krehkosť výdobytkov skvelého roku 1989 pripomína dnes až príliš jasne. A MY musíme jasne odpovedať.

Po dlhom čase sa opäť stretli šéfredaktori Matúš Kostolný z Denníka N, Peter Bárdy z Aktualít a Štefan Hríb z .týždňa, aby spolu hovorili o tom, čo sa tu deje – aké brutálne prevzatie moci prebieha a čo to znamená pre Slovensko.

Peter Kubina reaguje na Roberta Mistríka ohľadom vymenovania Petra Plavčana za rektora.

Chemik Róbert Mistrík sa pustil do právnej dišputy. To už je samo o sebe zaujímavý začiatok. Išlo však o vymenovanie rektora Vysokej školy Danubius v Sládkovičove Petra Plavčana, s ktorým mal osobné negatívne skúsenosti ako vedec pre jeho kauzy s eurofondmi, tak dajme tomu.

V poslednom čase akoby sa vrece roztrhlo s prihlúplymi vyjadreniami namierenými proti prezidentke Čaputovej. Autormi týchto vyjadrení nie sú len Fico alebo Matovič, ale aj ľudia s relatívne dobrou povesťou. Čo sa to deje?