Minulý týždeň som písala o tom, ako by príčetná strana politického spektra (volajú ju aj demokratická) mohla prestať nahrávať na smeč Smeru a spol. Predovšetkým tým, že sa robí krajšou, neprizná si chybu a zle komunikuje s verejnosťou. A máme to tu zase, tentokrát v súvislosti s odovzdaním migov na Ukrajinu.

Moderátorke RTVS Marte Jančkárovej sa vyhrážali smrťou, znásilnením a mučením, lebo nepustila samozvaného Blahu do relácie „Sobotné dialógy“. Vôbec ma to neteší, ale ja som vám to hovorila. Dnes vám však poviem aj to, čo robiť, ak sa to stane vám.

Dala som si záväzok, že nebudem riešiť idiotské nápady jedného bezvýznamného poslanca, ale svoj zostávajúci čas v parlamente venujem niečomu zmysluplnému. A tak som sa dostala k téme vatikánskych zmlúv, ktorá je nanajvýš zaujímavá. Dnes si k nej dáme úvod.

V piatok 24. februára je smutné výročie trvania vojenskej agresie Ruskej federácie na území Ukrajiny. Je to vojna, ktorá síce neprebieha priamo na našom území, ale ktorá sa nás bezprostredne týka. Ako ju na Slovensku po roku vnímame?

Časť Slovenska sa aj tento týždeň hrala na právnikov. Tentokrát v súvislosti s otázkou, či mal mať minister Mikulec bezpečnostnú previerku na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami NATO a EÚ alebo nie. Tak som sa zahrala aj ja.

Zdá sa, že trend spájania politických strán dorazil aj na „druhý breh“. Aj by som sa smiala, ale nie je to veľmi zábavné. Nastupujú totiž bojovníci proti liberálnej demokracii.

Všetci v politike hovoria o spájaní a už je to nuda. Tak som sa rozhodla, že ja dnes budem písať, naopak, o rozchodoch a rozlúčkach.

Tento týždeň by som sa najradšej vyjadrila k obvineniu riaditeľa Slovenskej informačnej služby Michala Aláča a riaditeľa Národného bezpečnostného úradu Romana Konečného, pretože je to závažná udalosť a právom sa ľudia pýtajú, čo sa deje. Právna prax ma však naučila, že nie je nikdy dobré vyjadrovať sa k živým kauzám bez znalosti spisu, hoci politická prax je taká, že sa všetci vyjadrujú ku všetkému. Ja si dovolím zostať radšej právničkou než političkou.

Mať etickú dilemu a hľadať riešenie, ktoré je v záujme ochrany nezávislosti súdnictva aj novinárskej práce, je v úplnom poriadku. Kým ale k tomu pristúpime, pozrime sa poriadne, kto o týchto dilemách hovorí a čo tým sleduje.

Zvolebnieva sa. A tak je v parlamente cirkus skutočne nevídaných rozmerov.