Štátny prevrat z roku 1948 nazvali komunisti víťazným februárom. Kto bol pri tomto víťazstve porazený a ako sa k porazeným zachovali víťazi? To sa dá najlepšie pochopiť na príbehoch konkrétnych ľudí. Napríklad na príbehu Dušana Viesta.
Pred dvoma týždňami som na tomto mieste napísal, že by sme sa všetci mali mierniť, ak tu raz chceme mať lepšiu vládu. Lenže zatiaľ sa nemiernime, ale trháme na kusy.
Bolo to pred dvoma rokmi. Vražda Jána a Martiny nás spojila. Mnohí sme cítili, že sa treba postaviť zlu a spravili sme to. Vyšli sme na námestia vo viac ako päťdesiatich mestách. Dôrazne sme pomenúvali krivdy, formulovali našu predstavu slušného Slovenska.
Po 14 dňoch od volieb vznikla dohoda o novej slovenskej vláde. Očakávania verejnosti sú veľké, počiatočné podmienky ťažké. Aké má šance zostava okolo budúceho premiéra Igora Matoviča?
Po štrnástich dňoch od volieb vznikla dohoda o novej slovenskej vláde. Očakávania verejnosti sú veľké, počiatočné podmienky ťažké. Aké šance má zostava okolo budúceho premiéra Igora Matoviča?
Juraj Mesík bol celkom prvý. Už prvý marcový týždeň až apokalypticky varoval pred hrozbami korony. Nie som apokalyptik, ale myslím, že vôbec prvé opatrenia urobil Juraj Droba práve na základe Mesíkovho varovania.
Paul Celan ve Fuze smrti v překladu Radka Malého (Kniha Zlín 2015) píše: Černé mléko jitra večer je pijem / pijem je v poledne ráno a pijem je v noci / pijem a pijem.
Neviem, ale občas ma pochytí to neovládateľné nutkanie napísať list niekomu, o kom dobre viem, že mi nikdy neodpovie. Nie preto, že by nechcel. Jednoducho si list nikdy neprečíta.
