Americký soulman Marvin Gaye zomrel pred rokmi absurdnou násilnou smrťou, no jeho slobodný duch poletuje svetom. Len včera som ho počul na dvoch miestach v Bratislave, ako z reprákov v krčme šepká svoje Sexual Healing a Mercy Mercy Me.

Líder Karpatských chrbátov o objavení Pražského výběru, o spolupráci s Michaelom Kocábom, ktorý spieva aj na ich novom albume Veget.

Alois Nebel je komiksová postava z rovnomenného českého filmu, ktorý mal nedávno premiéru u nás. Táto výnimočná snínka vznikala zvláštnou technikou, o ktorej sme sa porozprávali s jeho spolutvorcom, českým výtvarníkom a hudobníkom Jaromírom Švejdíkom.

Dušan Cinkota dostal osem rokov väzenia za opakované prechovávanie tvrdej drogy zvanej pervitín. Herec tvrdí, že je nevinný. Opäť ho dobehla jeho drogová minulosť.

Druhýkrát v sedemročnej histórii .týždňa pre vás z tohto miesta nepíše šéfredaktor. Štefan Hríb dovolenkuje v Afrike, bez internetového spojenia. Takže netradične si dovolím upriamiť vašu pozornosť na tri texty tohto vydania.

Vladimír Weiss minulý týždeň skončil ako tréner reprezentácie. Odchádza ako kontroverzná postava slovenského futbalu, hoci v skutočnosti je kontroverznou postavou pre tých, ktorí tvrdia, že jeho úspechy sú dielom náhody.

Český pesničkár Vladimír Merta je ako osamelý vlk, ktorý si sem-tam zahrá aj s iným hudobníkom, ale väčšinu času trávi sám na pódiu, odkiaľ sa linú jeho dlhé meditatívne piesne. Minulý rok však prekvapil albumom Ponorná řeka, kde si spolu s ním zahrala aj skupina ETC, ktorú Mertovi zapožičal jeho bývalý kolega z takzvaného čundergroundu Vladimír Mišík.

V roku 2011 vyšlo niekoľko desiatok kníh slovenských autorov a autoriek a k tomu niekoľko stoviek slovenských a českých prekladov. Vybrať z nich jednu „naj" knihu nie je možné, zostavovať „rebríček kvality" je absurdné. Namiesto toho sme oslovili niekoľko ľudí, ktorí majú ku knihám blízko a spýtali sme sa ich, čo z pôvodnej slovenskej literárnej tvorby a čo z prekladov do slovenčiny a češtiny ich tento rok najviac zaujalo. Tu sú ich odpovede.

Prečo sa v posledných rokoch vyrojilo toľko skvelých pesničkárov, ktorí v dnešnom modernom svete chodia po svete s akustickou gitarou a hrajú svoje pesničky rovnakým spôsobom, ako to robil pred päťdesiatimi rokmi americký rebel Woody Guthrie alebo v bývalom Československu napríklad Karel Kryl? Akoby boli protiváhou svetu, kde väčšinou na prvých miestach vládne ten najhorší umelý pop, ktorému aj samotní ich tvorcovia nehovoria pieseň, ale produkt.

Posmrtné albumy sú ako pohľadnice z neba. Aj keď je už spevák po smrti, stále vám k vám prehovára, no autorom nahrávok nie je umelec, ale osud.