Je hlavným architektom projektu Vydrica v bratislavskom podhradí. Prečo je to posledný dielik skladačky, ktorá prepojí Staré Mesto s hradným vrchom? V čom je rozdiel medzi hudbou a architektúrou a čo ho naučili protesty na námestiach? Architekt a spevák Juraj Benetin.

Už na to zabúdame a patrí sa to pripomenúť. Pred dvadsiatimi rokmi, keď v Poľsku v tomto čase mali premiéra zo Solidarity a v Maďarsku zrušili socializmus v názve štátu a dokonca v bývalom východnom Nemecku sa niečo dialo, u nás v Česku sa nedialo nič. Alebo takmer nič.

Je to 350 km. Neexistuje vzdialenosť, ktorú by neprekonal futbalový fanatik, ktorý chce vidieť svoj tím. Tých 350 km je nič v porovnaní s cestou, ktorú o týždeň absolvujú slovenskí priaznivci, ochotní vidieť našu reprezentáciu na Majstrovstvách sveta v Južnej Afrike. Tristopäťdesiat kilometrov, takú vzdialenosť sme spolu s tromi tisíckami Slovákov absolvovali autom do Klangenfurtu, kde naša reprezentácia odohrala prípravný zápas s Kamerunom.

KISS zahrali minulú sobotu v Bratislave. Bol to dobrý rokenrolový cirkus alebo lacná púťová atrakcia? Všetko dohromady.

Keď bol malý, babička mu povedala, že musí byť viac zlý ako dobrý, keď chce prežiť. Je dobré byť zlým. Starká Malcolma MacLarena mu vlastne predpovedala budúcnosť. Niekdajší manažér Sex Pistols a jeden z ideových tvorcov punkrocku, ktorý zomrel 8. apríla vo Švajčiarsku na raritnú formu rakoviny, určite nebol žiadnym netvorom. Jeho priatelia a rodina o ňom hovoria ako o veľmi príjemnom a sladkom človeku.

Beyoncé, Lady Gaga alebo Taylor Swift. Najobletovanejšie mená na udeľovaní amerických cien Grammy hovoria o tom, že 52. ročník najprestížnejšej hudobnej udalosti tohto roka ovládol komerčný pop.

Běž domů, Ivane, čeká tě Nataša. Tento jednoduchý popevok Jaromíra Vomáčku bol jedným zo šlágrov roku 1968. Ivana sa nám podarilo definitívne vyhnať až po revolúcii o dvadsať rokov neskôr. Ivan sa však na územie bývalého Československa vrátil. V podobe ruského armádneho súboru Alexandrovci.

V našom seriáli o festivale Bažant Pohoda sme prešli celým svetom a zostáva nám už len domáca scéna. V rámci našej scény si privlastníme aj českých hudobníkov, ku ktorým máme stále veľmi blízko.

„Na pódiu sa nechcem cítiť komfortne. Hrám stále na tých istých gitarách, s ktorými som kedysi začínal. Nič nemám na pódiu zariadené tak, aby som to mal na dosah ruky. Každým koncertom sa stále snažím prekonávať samého seba.

Pohľad na horiacu tribúnu počas zápasu Trnava – Slovan bol signál pre ľudí, ktorí ešte koketujú s tým, že by išli na ligový zápas. Ten oheň ukázal, prečo nie. Na futbal sa nechodí pre úroveň hry, ale rovnako pre násilie, hrubosť a nekultúrne prostredie.