Juraj Mesík bol celkom prvý. Už prvý marcový týždeň až apokalypticky varoval pred hrozbami korony. Nie som apokalyptik, ale myslím, že vôbec prvé opatrenia urobil Juraj Droba práve na základe Mesíkovho varovania.

Paul Celan ve Fuze smrti v překladu Radka Malého (Kniha Zlín 2015) píše: Černé mléko jitra večer je pijem / pijem je v poledne ráno a pijem je v noci / pijem a pijem.

Neviem, ale občas ma pochytí to neovládateľné nutkanie napísať list niekomu, o kom dobre viem, že mi nikdy neodpovie. Nie preto, že by nechcel. Jednoducho si list nikdy neprečíta.

Mesiac pred voľbami nebolo jasné, kto bude ich víťazom. V deň volieb nebolo jasné, čo bude programom novej vlády. Dnes je jasné, že je to korona.

Trinásty deň karantény. Aj som si hovoril, že tento denník vynechám. Nakoniec však zvíťazilo pokušenie pokaziť niekomu deň.

Vrcholne extrémna realita, v ktorej sa nová vláda rodila a narodila, celkom isto výrazne ovplyvnila proces jej tvorby. Imperatív rýchlosti ako absolútnej priority zrejme zafungoval.

Na jeseň minulého roku sme pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie zrealizovali v jednom z bratislavských podchodov malú intervenciu. Na mieste, kde boli umiestnené reklamné panely, sme nainštalovali fotografie politických väzňov. Sprevádzali ich citáty, v ktorých sa väzni delili o svoju skúsenosť s väzením a pohľad na slobodu. 

Leonardo da Vinci si na okraj svojich skíc urobil poznámku, že veľké umenie neexistuje bez ozajstnej lásky k ľuďom. Čas krízy, karantény, biedy, či vojny preverí tvorcov i milovníkov umenia. Ako je to v našej krajine? Zdá sa, že umenia, solidarity aj lásky máme dosť.

Čo sú hlavné výzvy nového ministra vnútra? Ako sa dá obnoviť právo a spravodlivosť? Aký silný odpor očakáva? Kto sú jeho spojenci? Majú sa mafia a sily v pozadí báť?

Od volieb už prešiel viac než rok a strany vládnej koalície vládnu rebríčkom popularity a určujú témy, o ktorých sa hovorí. Opozícia akoby zatiaľ nevedela, čo má robiť. Je Slovensko bez opozície?